? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Ženy spia v priemere asi o 20 minút dlhšie než muži.
- Napriek tomu častejšie trpia nespavosťou a únavou.
- Hormóny, psychika a spoločenský tlak majú na ženský spánok veľký vplyv.
- Dôležitejšie než dĺžka spánku je podpora a priestor na odpočinok.
Všade na sociálnych sieťach sa valia „lifehacky“ na lepší spánok a videá, ktoré tvrdia, že ženy by mali spať aspoň o hodinu či dve dlhšie než muži, píše portál The Conversation. Tvorcovia obsahu to vysvetľujú hormonálnymi cyklami, mentálnou záťažou aj tým, že ženy majú „citlivejšie nervy“. Ale je to naozaj tak?
Spánok je jedna z mála vecí, ktoré potrebujeme všetci – a predsa ho každý z nás zažíva inak. Niekto zaspí hneď, iný sa prehadzuje do druhej v noci. Niekto má pocit, že by spal aj dvanásť hodín, iný zasa tvrdí, že mu stačí šesť. Ale čo hovorí veda na rozdiel medzi mužmi a ženami?
Je pravda, že ženy spia dlhšie? A ak áno, prečo sa napriek tomu často cítia unavenejšie? Odpoveď nie je čiernobiela - ide o mix hormónov, spoločenských očakávaní, psychiky a reality, ktorú žiadna štatistika nevie úplne zachytiť.
Nie je spánok ako spánok
Kto spí viac – ženy či muži? Vedci sa na to pozerajú dvoma spôsobmi:
- pýtajú sa ľudí, koľko spia (čo býva často nepresné),
- alebo používajú objektívne nástroje, ako profesionálne sleep trackery či špecializované spánkové štúdie, ktoré merajú mozgové vlny a dýchanie počas noci.
A výsledok? V priemere ženy skutočne spia asi o 20 minút dlhšie než muži. Napríklad veľká globálna štúdia na 70-tisíc ľuďoch zistila, že ženy vo veku 40–44 rokov spali približne o 23–29 minút viac. Iný výskum ukázal, že ženy tiež strávia viac času v hlbokom spánku: okolo 23 percent noci oproti 14 percentám u mužov.
Prečo to nestačí na to, aby sa ženy cítili oddýchnuté?
Zaujímavé je, že napriek týmto číslam ženy častejšie uvádzajú, že spia horšie. Majú asi o 40 percent vyššiu pravdepodobnosť, že im diagnostikujú nespavosť. Tento rozpor medzi tým, čo merajú prístroje, a tým, ako sa ženy cítia ráno, vedcov fascinuje už roky. Spánok totiž nie je len biológia. Ovplyvňuje ho psychika, hormóny, životné okolnosti – a tie bývajú u žien často náročnejšie.
Rozdiely v kvalite spánku sa začnú prejavovať už počas puberty a výraznejšie v tehotenstve, po pôrode a počas perimenopauzy (obdobie pred menopauzou). Napríklad pred menštruáciou, keď klesajú hormóny estrogén a progesterón, mnoho žien zažíva horší spánok. A práve pokles estrogénu v perimenopauze často spôsobuje typické budenie o tretej nadránom a problémy zaspať späť.
Okrem toho sa u žien častejšie objavujú zdravotné problémy ako poruchy štítnej žľazy či nedostatok železa – a obe tieto veci priamo súvisia s únavou a narušeným spánkom.
Psychika, stres a nekonečný mentálny to-do list
Ženy majú vyššie riziko depresií, úzkostí a porúch spojených s traumou, ktoré idú ruka v ruke s nespavosťou. Majú tiež tendenciu viac premýšľať a robiť si starosti, čo spánku nepomáha. Do toho patria aj lieky - ženy častejšie užívajú antidepresíva, ktoré môžu ovplyvňovať kvalitu spánku.
Zároveň treba pripomenúť, že život sa neodohráva v laboratóriu. V realite robia ženy denne viac neplatenej práce – podľa austrálskych dát asi o deväť hodín týždenne viac než muži. Starostlivosť o deti, domácnosť a emocionálne „manažovanie rodiny“ sú záťaž, ktorú objektívne merania kvality spánku nezachytia.
Napríklad ženy v perimenopauze často riešia prácu na plný úväzok, dospievajúce deti, starnúcich rodičov – a ešte k tomu nočné návaly tepla. Aj keď spia rovnako dlho alebo lepšie než muži, ráno sa často necítia oddýchnuté.
Takže, potrebujú ženy viac spánku? Podľa výskumov áno – trochu. Ale hlavná pointa je inde, ženy potrebujú viac priestoru a podpory na to, aby si vôbec mohli oddýchnuť. Pretože spánok nie je len o číslach – je o tom, ako sa cítiš, keď ráno vstaneš.