💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Nočné mory raz týždenne zvyšujú riziko smrti pred 75. rokom až trojnásobne.
- Spôsobujú biologické starnutie a narúšajú regeneračný spánok.
- Efekt je podobný ako pri silnom fajčení.
- Liečba je možná – pomáhajú terapie aj jednoduché zmeny spánkovej hygieny.
Zobudiť sa uprostred noci so srdcom búšiacim ako bubon je bežné. Ale čo ak sú nočné mory nielen strašidelné, ale aj smrteľné? Podľa nových zistení môže byť pravidelné prebúdzanie zo zlých snov spojené s trojnásobne vyšším rizikom predčasnej smrti pred 75. rokom života, píše portál The Conversation.
Tichý zabijak počas spánku
Výskum, ktorý spojil údaje zo štyroch dlhodobých amerických štúdií, sledoval viac než 4-tisíc ľudí vo veku 26 – 74 rokov počas 18 rokov. Tí, ktorí hlásili časté nočné mory, zomierali častejšie a skôr, a to aj po zohľadnení veku, pohlavia, duševného zdravia či fajčenia.
Dokonca aj „epigenetické hodiny“ – chemické značky na DNA, ktoré ukazujú biologický vek – naznačili, že mozog aj telo ľudí s nočnými morami starnú rýchlejšie. „Čokoľvek spôsobuje tieto nočné mory, zároveň urýchľuje starnutie buniek,“ vysvetľuje bioinformatik Timothy Hearn z Anglia Ruskin University, autor článku zverejneného na portáli.
Zlé sny ničia telo
Nočné mory sa objavujú počas fázy REM, keď je mozog extrémne aktívny, ale telo paralyzované. V tejto fáze môže dôjsť k prudkému výlevu stresových hormónov, ako sú adrenalín a kortizol, podobne ako pri skutočnej hrozbe. Ak sa to deje opakovane, telo zostáva v „pohotovostnom režime“ aj počas dňa.
Výsledok? Chronický stres, zvýšený krvný tlak, zápaly a poškodenie telomérov – ochranných zakončení chromozómov, ktoré sa spájajú so starnutím. A k tomu sa pridáva fakt, že časté budenie ruší hlboký spánok, počas ktorého sa telo regeneruje a čistí od bunkového odpadu.
Už skôr sa ukázalo, že pravidelné nočné mory môžu byť predzvesťou Parkinsonovej či Alzheimerovej choroby. Dôvodom je fakt, že oblasti mozgu zodpovedné za snívanie sú zároveň tie, ktoré sú pri týchto ochoreniach poškodzované najskôr. Nočné mory má pritom podľa výskumov až päť percent dospelých každý týždeň a ďalších 12,5 percenta aspoň raz mesačne.
Dá sa tomu vôbec zabrániť?
Dobrá správa: áno. Terapia zameraná na prepisovanie konca snov, kognitívno-behaviorálna terapia nespavosti a jednoduché zmeny v spálni (chlad, tma, žiadne obrazovky) vedia pomôcť.
Aj keď výskum ešte nie je recenzovaný, stojí na silných základoch pri dlhodobom sledovaní tisícok ľudí. Ak sa potvrdí, lekári by sa možno čoskoro začnú pacientov pri preventívkach pýtať aj na ich sny. Lebo ako sa ukazuje, zlé sny nie sú len nočnou záležitosťou. Môžu nás zožierať aj cez deň - a rýchlejšie, ako si myslíme.