Mikroplasty si pomaly nachádzajú cestu doslova všade. Ako pripomína portál ScienceAlert, potvrdené boli už v ľudských placentách, starovekých kameňoch, upchatých tepnách, modrých veľrybách, výkaloch mláďat, divočine Antarktídy, blízko vrcholu Mount Everest aj na dne oceánu.
K tomuto dlhému zoznamu môžeme po novom zaradiť aj semenníky. Výskum vedený Univerzitou v Novom Mexiku sa zameral na testikulárne tkanivo odobraté psom aj ľuďom, pričom v každej vzorke našli mikroplasty, ktorých množstvo je u ľudí takmer trikrát vyššie ako u psov.
Šokujúce množstvá
Tím zistil priemerne 122,63 mikrogramov mikroplastov na gram tkaniva u psov a 329,44 mikrogramov na gram u ľudí. Štúdia, zverejnená v Toxicological Sciences, nám okrem toho, že nám dáva ďalšiu triezvu pripomienku toho, ako znečistenie plastmi preniká do každej časti nášho tela, vyvoláva niektoré znepokojujúce otázky týkajúce sa ovplyvnenia mužskej plodnosti.
„Na začiatku som pochyboval, či mikroplasty dokážu preniknúť do reprodukčného systému,“ hovorí environmentálny vedec Xiaozhong Yu z Univerzity v Novom Mexiku. „Keď som prvýkrát dostal výsledky pre psov, bol som prekvapený. Ešte viac ma prekvapilo, keď som dostal výsledky pre ľudí.“
Spomedzi dvanástich rôznych typov identifikovaných mikroplastov našli u psov aj ľudí v najväčšom množstve polyetylén (PE) – používaný pri výrobe plastových tašiek a plastových fliaš a hlavný prispievateľ k nášmu znečisteniu plastmi.
Počet spermií klesá
Zatiaľ čo ľudské tkanivo nebolo možné testovať na počet spermií, výskumníci to urobili pre vzorky od psov. Zistili, že vyššie hladiny polyvinylchloridového (PVC) plastu korelujú s nižším počtom spermií u zvierat.
Vzhľadom na to, že PVC je široko používané v mnohých priemyselných a domácich výrobkoch, existuje obava, že plast by mohol prispievať k celosvetovému klesajúcemu počtu spermií – ktorý už bol spojený s ťažkými kovmi, pesticídmi a rôznymi chemikáliami. Treba však dodať, že na potvrdenie u ľudí si budeme musieť počkať.
„PVC môže uvoľňovať veľa chemikálií, ktoré interferujú so spermatogenézou a obsahuje chemikálie, ktoré spôsobujú narušenie endokrinného systému,“ vysvetľuje Yu. Výskumný tím chcel porovnať psie a ľudské semenníky, pretože medzi našimi druhmi existuje niekoľko biologických podobností a pretože naši psí kamaráti žijú vedľa nás a v rovnakých prostrediach.
Je vôbec cesty späť?
Stále si nie sme presne istí, ako by mikroplasty mohli z dlhodobého hľadiska ovplyvniť ľudské telo, hoci predchádzajúci výskum našiel súvislosti so závažnými zápalovými reakciami a problémami s tráviacim systémom.
Otázkou už teda zostáva len to, či už nie je neskoro niečo s odstránením mikroplastov robiť. „Nechceme ľudí vystrašiť,“ hovorí Yu. „Môžeme však urobiť vlastné rozhodnutia, aby sme sa lepšie vyhli ich vystaveniu, zmenili svoj životný štýl a správanie,“ dodal na záver.