Nová priekopnícka štúdia zistila veľmi nepríjemnú pravdu o balenej vode, ktorú si môžeš kúpiť v akomkoľvek obchode. Ako informuje CNN, obsahovať môže 10 až 100-krát viac kúskov plastu, ako sa pôvodne odhadovalo. Zlou správou je, že tieto nanočastice sú tak neuveriteľne malé, že ich nemožno ani vidieť pod mikroskopom.
Nanoplasty sú veľké asi ako tisícina priemernej šírky ľudského vlasu, čo znamená, že môžu migrovať cez tkanivá tráviaceho traktu alebo pľúc do krvného obehu a distribuovať potenciálne škodlivé syntetické chemikálie do celého tela a do buniek, hovoria odborníci.
Je to horšie, ako sme si mysleli
Jeden liter vody – ekvivalent dvoch štandardných balených vôd – obsahoval podľa novej štúdie v priemere 240-tisíc plastových častíc zo siedmich druhov plastov, z ktorých 90 percent bolo identifikovaných ako nanoplasty a zvyšok boli mikroplasty.
Mikroplasty sú polymérne fragmenty, ktoré môžu mať veľkosť od menej ako 5 milimetrov až po jeden mikrometer. Čokoľvek menšie je nanoplast, ktorý sa musí merať v miliardtinách metra.
„Musím povedať, že táto štúdia je mimoriadne pôsobivá. Práca, ktorú do toho vložili, bola naozaj dosť hlboká... Nazvala by som to prelomovým,“ povedala Sherri Mason, riaditeľka udržateľnosti v Penn State Behrend v Erie v Pensylvánii, ktorá sa na štúdii nezúčastnila.
Plasty sú všade
Nové zistenie posilňuje dlhoročné rady odborníkov piť vodu z vodovodu zo skla alebo nádob z nehrdzavejúcej ocele, aby sa znížila expozícia, povedala. Táto rada sa vzťahuje aj na iné potraviny a nápoje balené v plastoch. „Takmer rovnakým spôsobom, akým sa my neustále zbavujeme kožných buniek, aj plasty neustále vylučujú malé kúsky, ktoré sa odlomia, napríklad keď otvoríte plastovú nádobu na šalát z obchodu alebo syr, ktorý je zabalený v plaste.“
Mason bola spoluautorkou štúdie z roku 2018, ktorá prvýkrát odhalila existenciu mikro a nanoplastov v 93 percentách vzoriek balenej vody predávanej 11 rôznymi značkami v deviatich krajinách.
V štúdii okrem toho zistili, že každý znečistený liter vody obsahuje v priemere 10 plastových častíc širších ako ľudský vlas spolu s 300 menšími časticami. Pred piatimi rokmi však neexistoval spôsob, ako analyzovať tieto drobné škvrny alebo zistiť, či ich existuje viac.
Konečne ich vidíme
„Nie je to tak, že by sme nevedeli, že nanoplasty existujú. Jednoducho sme ich nedokázali analyzovať,“ vysvetlila. V novej štúdii, publikovanej v pondelok v magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences, vedci z Kolumbijskej univerzity predstavili novú technológiu, ktorá dokáže vidieť, počítať a analyzovať chemickú štruktúru nanočastíc v balenej vode.
Inovatívne nové techniky prezentované v štúdii otvárajú dvere pre ďalší výskum, aby sme lepšie pochopili potenciálne riziká pre ľudské zdravie, povedala Jane Houlihan, riaditeľka výskumu pre Healthy Babies, Bright Futures, alianciu neziskových organizácií, vedcov a darcov, ktorí sa zaviazali znižovať riziko expozície neurotoxickým chemikáliám u detí.
Odborníci tvrdia, že nanoplasty sú najnebezpečnejším typom plastového znečistenia pre ľudské zdravie. Je to preto, že nepatrné častice môžu napadnúť jednotlivé bunky a tkanivá v hlavných orgánoch, potenciálne prerušiť bunkové procesy a ukladať endokrinné narúšajúce chemikálie, ako sú bisfenoly, ftaláty, retardéry horenia, per- a polyfluórované látky alebo PFAS a ťažké kovy.
„Všetky tieto chemikálie sa používajú pri výrobe plastov, takže ak sa k nám plast dostane, nesie so sebou tieto chemikálie. A keďže teplota tela je vyššia ako vonkajšia teplota, tieto chemikálie migrujú z tohto plastu a skončia v našom tele,“ vysvetlila Mason.
V tele sa dostanú všade
„Chemikálie sa môžu dostať do vašej pečene, obličiek a mozgu a dokonca sa dostanú cez placentárnu hranicu a skončia v nenarodenom dieťati,“ povedala Mason.
„Mikro a nanoplasty boli v tomto bode nájdené v ľudskej placente,“ povedala spoluautorka štúdie Phoebe Stapleton. „Našli sa v ľudských pľúcnych tkanivách. Boli nájdené v ľudských výkaloch; našli sa v ľudskej krvi.“ Okrem chemikálií a toxických kovov, ktoré prinášajú plasty, je ďalšou relatívne neprebádanou oblasťou to, či samotný plastový polymér poškodzuje telo.
„Novou hranicou v plastoch je pochopenie polymérov - plastovej časti plastu,“ povedala Mason. „V našej schopnosti porozumieť potenciálnemu vplyvu polymérov na ľudské zdravie sme boli veľmi obmedzení, pretože sme to nedokázali odhaliť až do takej miery. Teraz, s týmto novým prístupom, s tým budeme môcť začať.“ Jedno je však už takmer isté - zistenia sa nám veľmi páčiť nebudú.
