Pred niekoľkými dňami šokovali Slovensko správy o brutálnej vražde, ktorá sa stala na bratislavskom sídlisku Ružinov. Patrícia (48) pracovala ako čašníčka a podľa susedov bola príjemná a ochotná žena, ktorá však fungovala v búrlivom vzťahu. Podľa svedeckých slov sa často hádali.
Podľa TV Markíza sa telo údajne nachádzalo na posteli v byte na treťom poschodí. Žena mala mať viaceré sečné a rezné rany. Podľa portálu bolo telo ženy v zúboženom stave, pri ňom malo byť vedro s orgánmi – dokonca aj so srdcom, ktoré mal vrah Patrícii vyrezať z hrude.
Muž je vo väzbe
Polícia okamžite spustila pátranie po Jozefovi Hanuskovi, na internete známom aj ako Kuchár Jožko. Podarilo sa ho nájsť, zadržať a obviniť z vraždy. V nedeľu sudkyňa bratislavského súdu rozhodla, že pôjde do väzby. Médiá o tom informoval prokurátor Peter Pilár s tým, že rozhodnutie je právoplatné.
„Sudkyňa pre prípravné konanie po výsluchu obvineného, oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj oboznámení sa s vyjadrením prokurátora, obvineného a jeho obhajcu rozhodla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s návrhom prokurátora na vzatie obvineného J. H. do väzby,” priblížil. Rozhodla tak pre útekové a preventívne dôvody.
Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak pre TASR priblížil, že Mestský súd Bratislava I vzal obvineného do väzby z dôvodnej obavy, že by mohol utiecť, skrývať sa alebo ináč mariť trestné konanie a dôvodnej obavy, že by mohol pokračovať v trestnej činnosti. Obvinenému hrozí trest odňatia slobody na dvadsať až dvadsaťpäť rokov.
Syn vraha
Okrem toho sa na internete začala šíriť informácia, že väzobne stíhaný Hanuska je synom Štefana Pantla, ktorého v roku 1981 popravili v bývalom Česko-Slovensku. Televízia JOJ informovala, že túto skutočnosť jej potvrdilo viacero nezávislých zdrojov.
Pantl bol známy ako bratislavský škrtič. Jeho prvými obeťami sa 12. septembra 1979 stali 24-ročná Oľga a 22-ročná Vlasta. Zatiaľ čo jeho tehotná manželka aj s malým synom spia u svokrovcov, on ich zbalil v bratislavskom hoteli Krym. Pozval ich k sebe domov, opil ich a následne dával návrhy na sex.
Prvú zavraždil Oľgu - opaskom od županu ju po viacerých odmietnutiach zaškrtil na gauči. Medzitým Vlasta spala v posteli vo vedľajšej izbe. Prišiel aj za ňou a scéna sa opakovala - odmietnutie, opasok. Žena sa snažila ujsť, no nakoniec ju aj tak zabije pred domom. K nej pohodí telo jej kamarátky, ukradne ich o šperky a smeruje k svokrovcom, kde sa uloží vedľa ženy do postele.
Bratislavský škrtič
Telá ráno rýchlo objavili a Bratislavou sa šíri panika. Niektorí hovoria o viacerých obetiach a policajti spúšťajú veľké vyšetrovanie. Po piatich dňoch ho zadržia a on sa po čase k činom priznáva. Na krku mal už znásilnenie aj pokusy oň. Nikto však presne nevie jeho presný počet obetí.
V lete 1978 na bratislavskom kúpalisku niekoľkými fackami prinútil k sexu ženu. V januári 1979 takmer podrezal ženu, ktorá s ním odmietla mať sex. Koncom augusta 1979 obťažoval recepčnú hotela, no ubránila sa. Mestský súd ho uznal vinným z trestného činu znásilnenia, z pokusu trestného činu znásilnenia, z dvojnásobnej vraždy, z ďalšieho trestného činu znásilnenia a krádeže na trest smrti.
Pantl podal odvolanie, ktoré súd zamietol. O milosť nepožiadal a tak ho 30. júla 1981 v Bratislave popravili. V čase vrážd mladých žien mal podľa televízie JOJ 25 rokov a spolu s manželkou vychovávali malého syna. TV JOJ tvrdí, že tým synom je práve Jozef Hanuska. V čase popravy otca bol maloletý.
Je vraždenie dedičné?
Mnohým možno napadlo, či vraždenie a sklony k nemu nie sú dedičné. V priebehu rokov sa objavil termín „vraždený gén”, ktorý sa používal na spojenie alebo podobnosť v gínoch zločincov, aby sa zistilo, či je v ich DNA niečo, čo zvyšuje pravdepodobnosť násilia, píše portál The Huntingtom News.
V rozhovore pre Los Angeles Times doktorka Carrie Beardenová, profesorka na Katedre psychiatrie a biobehaviorálnych vied UCLA, povedala, „neexistuje nič také ako ‚vražedný gén‘.“ Odborníci tvrdia, že neexistuje jediný gén, ktorý môže predpovedať, či jednotlivec spácha trestný čin alebo nie.
„Ako téma intenzívnych diskusií medzi vedeckou komunitou zatiaľ neexistuje jedna konkrétna odpoveď, ale mám silný dôvod domnievať sa, že gény vraždy nie sú jedinou odpoveďou na násilné správanie. Často prehliadaná je jasná genetika a prostredie, ktoré hrá silnejšiu úlohu,” vysvetlila.
Existuje mnoho genetických faktorov spojených s kriminálnym správaním. Črty ako psychopatia, neurotizmus, impulzivita, manipulácia a obmedzená schopnosť empatie spôsobujú, že niekto je náchylnejší na páchanie násilných činov. A ľudia, ktorí sú genetickými nositeľmi týchto vlastností, budú pravdepodobne prejavovať násilné správanie.
Takže nie, nikto nededí sklony k vraždeniu, môže však isté črty, ktoré teoreticky môžu viesť k skratovému konaniu. Vraždenie ako také sa ale nededí, čo dokazuje mnoho príkladov bezkonfliktných ľudí, ktorých potomkovia začali zabíjať, rovnako tak potomkov vrahov, ktorí sa ich správaniu oblúkom vyhli.
