Bolo tesne po Vianociach, 27. decembra 1986. Auto sa rútilo na juh po americkej diaľnici Interstate 15. 20-ročná Cara Knott smerovala z domu svojho priateľa v Escondido v Kalifornii do domu svojich rodičov v El Cajone. Tam však už nikdy nedorazila. Jej auto našli na slepej ceste v okrese San Diego. Telo dievčaťa ležalo neďaleko - na dne 65-metrovej rokliny.
Vyšetrovanie vraždy mladej študentky Štátnej univerzity v San Diegu sa rozbehlo naplno. Ľudia boli zhrození a každý sa snažil zistiť, čo sa mladému dievčaťu mohlo stať. Kauze sa venovala aj televízia. Dva dni po nehode reportér z KCST-TV informoval o vyšetrovaní vraždy a chcel si prizvať niektorého z policajtov na krátky rozhovor.
Hlúpe klamstvá
Pred kameru sa postavil Craig Alan Peyer, policajt a 13-ročný veterán kalifornskej diaľničnej hliadky (CHP). Spoločne sa rozprávali o účinnej sebaobrane vodičiek. Len skutočne pozorný divák si všimol, že na jeho tvári sú škrabance. Mohlo to byť čokoľvek - nešikovnosť pri domácich prácach, mačka či nehoda v kúpeľni.
Samotný Peyer povedal, že škrabance má po páde na plot na parkovisku CHP. Tu sa však začali množiť nepresnosti. V prvom rade bol plot príliš vysoký na to, aby mu mohol spôsobiť nejaké škrabance. Policajt zo San Diega, ktorý bol v tom čase mimo službu, oznámil, že videl škrabance hodinu predtým, ako Peyer tvrdil, že ich dostal.
A aby toho nebolo málo, približne hodinu po tom, ako polícia predpokladala čas usmrtenia, bol Peyer videný vo veľkej rýchlosti vchádzať na neďalekú čerpaciu stanicu. Údajne bol neupravený a mal veľmi naponáhlo. Polícia začala tušiť, že v jej radoch sa zrejme pohybuje vrah.
Svedkov pribúda
Všetko sa začalo sypať ako domček z karát po odvysielaní reportáže. Úrady prijali takmer dve desiatky telefonátov, v ktorých sa väčšinou ženy sťažovali na dôstojníka Peyera. Vraj ich zastavil na rovnakej rampe, ako Caru Knott. Peyer síce nemal byť nepriateľský alebo násilný, no v jeho prítomnosti sa necítili príjemne.
V niektorých prípadoch ich jemne hladil po vlasoch a ramenách. Okrem toho sa naňho pred vraždou sťažovalo niekoľko žien, ktoré však boli prepustené pre Peyerovu dobrú povesť na oddelení. Viacerým vodičkám mal dávať sexuálne návrhy, no nikdy mu to nevyšlo.
Následne sa objavil ďalší svedok, ktorý videl v podobnom čase na rovnakom mieste policajné vozidlo sprevádzajúce Volkswagen Beetle, o ktorom sa predpokladalo, že patrilo Care. Tú mali naposledy vidieť živú na čerpacej stanici len dve míle od miesta vraždy. Obsluha si spomenula, že tesne po tom, čo odišla, videli hliadkové auto CHP, ako sa otáča na ceste.
Chladnokrvná vražda
Nepomohli mu ani vyjadrenia kolegov, ktorí upozorňovali na jeho podivné správanie po vražde. Neustále prichádzal s požiadavkami týkajúcimi sa stavu vyšetrovania a snažil sa ospravedlniť zločin páchateľa ako chybu. Interné vyšetrovanie ukázalo, že aj keď zastavil mnohých vodičov pre rôzne legitímne priestupky, väčšinou išlo o ženy, ktoré šoférovali samé.
Peyerova vlastná kniha jázd ukázala, že unáhlene falšoval údaje v čase vraždy, rovnako tak menil aj dopravné lístky. Problémom bolo, že sa nezhodovali s tými, ktoré dostali ľudia, pričom oba majú byť totožné. Už nebolo treba viac pochybovať - vrahom mladej dievčiny bol policajt.
Je pravdepodobné, že Peyer zastavil Knott, rovnako ako iné ženy, na opustenej rampe. Situácia zrejme eskalovala do telesnosti a dievča sa začalo vyhrážať, že ho nahlási. Keď sa ju pokúsil chytiť, poškriabala ho na tvári. Peyer ju potom udrel baterkou a uškrtil ju povrazom. Následne hodil jej telo cez okraj opusteného mosta, kde spadla do porastu.
Jasné dôkazy
Forenzný zubár Norman Sperber preskúmal lano nájdené v jeho hliadkovom aute a zistil, že sa zhodujú so stopami po lane okolo krku obete, hoci Sperberovi bolo neskôr na súde zakázané svedčiť o jeho zisteniach. Výrazné a nezvyčajné zlaté vlákno z umelého hodvábu, ktoré sa nachádzalo na šatách dievčaťa, sa zhodovalo s nášivkou na ramene, ktorú mal Peyer na uniforme.
Okrem toho sa na jednej z topánok dievčaťa našla kvapka krvi, o ktorej sa zistilo, že je totožná s Peyerovou (AB negatívna, najvzácnejší typ), hoci v tom čase nebolo k dispozícii presvedčivé testovanie DNA. 4. augusta 1988 bol Peyer odsúdený na 25 rokov až doživotie.
Po usvedčení však naďalej tvrdil, že je nevinný. V roku 2004 bol bývalý policajt požiadaný, aby prispel vzorkou svojej DNA do programu okresu San Diego, ktorý bol navrhnutý na použitie vzoriek DNA na prípadné zbavenie viny neprávom uväznených osôb, keďže takéto testovanie v čase jeho konania ešte nebolo dostupné. Muž však odmietol.
Vrah mlčí
Na úvodnom vypočutí v roku 2004 Peyer odmietol odpovedať, prečo neposkytol vzorku DNA. Z tohto dôvodu a jeho nedostatku ľútosti predstavenstvo zamietlo jeho žiadosť o podmienečné prepustenie. Peyerovi bolo zamietnuté podmienečné prepustenie aj v roku 2008 a 2012 (po odpykaní 25 rokov). Najbližšie sa pred súd postaví v roku 2027, keď bude mať 77 rokov.
Krátko po zločine a súdnom procese bola hlásená vlna incidentov, keď vodičky, ktoré cestovali samé, odmietli zastaviť na príkaz polície. Opätovná dôvera v políciu sa získavala len veľmi ťažko. A medzitým do dnešných dní sedí vo väzení vrah, ktorý sa nikdy oficiálne k vražde nepriznal.
