Napriek dátumu v kalendári – piatok 23. mája 1975 – vládlo vtedy počasie, ktoré človek radšej prežije za pecou. To podhorie Jizerských hôr si uchováva istú surovosť a zima sa tu drží dlhšie, najmä keď sa tu točí ostrý vietor pod Ještědem. V ten deň, neskoro popoludní, sa dostavila na kriminálku v Jablonci nad Nisou rozčúlená staršia pani Zdena B., ktorá sa nenechala odbiť. Vec je vraj bezodkladná, píše sa na portáli iDnes.cz.
Jedna pani povedala
Vracala sa od dcéry a zaťa, ktorým bola strážiť chorú dcéru, a cestou domov sa zastavila u kamarátky. Spoločne vyrazili do reštaurácie Na Staré poště. Kamarátka jej tam rozprávala príbeh, po ktorom jej držková polievka poriadna zhorkla. „A ešte musím povedať, že som kamarátke prisahala, že nikdy neuvediem jej meno,“ dodala dramaticky dôchodkyňa.
V jednej dedinke za Jabloncem, Bezděčín sa to tam nazýva, malo jedným manželom zomrieť dieťa, ktoré vraj tajne pochovali za cintorínovou stenou vo Frýdštejně. O tých ľuďoch je údajne známe, že sa k svojim deťom správajú dosť bezohľadne. Vraj pracujú na miestnom štátnom statku. A jej priateľka pozná tento ponurý prípad len z počutia, takže za pravdivosť nemôže ručiť. Ale nechať si to pre seba, to by sa stará žena asi zbláznila, veď má sama tri vnúčatá.
Dramatických až poplašných správ sa na každom policajnom oddelení zíde ročne nemalý počet, vedú ale písomné udania a samozrejme anonymovia. Keď už príde niekto osobne, tak na správe zvyčajne niečo je, bez ohľadu na to, že pani B. nevyzerala na psychopatku ani chronickú sťažovateľku. Vyšetrovateľ ju uistil, že všetko preverí a bude ju o výsledku informovať.
Najkonkrétnejšie údaje sa týkali cintorína, takže dal dokopy vyšetrovaciu skupinu, nastúpili do služobného auta a vyrazili do dediny s prastarým cintorínom, za ktorým už nasleduje les. Policajti najskôr prehľadali miesta okolo steny, ktorá obkolesovala cintorín, ale nič nenasvedčovalo tomu, že by sa tu hrabalo v zemi. Zavolali teda hrobára a prehľadali kompletne celý cintorín. Hrobár vylúčil, že by tam v nedávnej dobe niekto kopal hrob. A ani nikde v blízkosti cintorína, veď tu pravidelne kosí trávu.
Horúca stopa
Vyšetrovateľov neúspech neodradil a vydali sa do Bezděčína. Tam sa na základe výpovede pani B. rýchlo dozvedeli, že do úvahy najskôr pripadá rodina zamestnanca štátneho statku Jaroslava P. Ten žije s Věrou K. v trojizbovom byte v jednej z dvoch nových bytoviek. Majú tri deti a starajú sa o nich - no, všelijako. Manželia to nie sú, žijú spolu, ako sa vtedy hovorilo, ako druh a družka. Pri ich dverách ale vyšetrovatelia zvonili márne. Nechali teda pri dome hliadku a na druhý deň sa vrátili s povolením od prokurátora, vďaka ktorému mohli vniknúť do bytu aj bez súhlasu neprítomných obyvateľov.
Čo našli, to len potvrdilo temné podozrenie rozčúlenej dôchodkyne. Nielen, že tam vládol neporiadok, ale v detskej izbe objavili krvavé fľaky na stene, na skrini aj v jej vnútri. V peci sa našlo obhorené zakrvavené oblečenie vrátane detskej košele. Jeden z nájomcov si spomenul, že videl Jaroslava P. v stredu veľmi zavčasu ráno ísť na vlak, ich dvaja synovia, dvojročný a štvorročný, kráčali s nimi, pani K. tlačila kočík. Či v ňom bolo aj ich tretie dieťa, Jiřinka, ktorá mala rok a štvrť, to svedok nevidel. Bolo ale zrejmé, že rodina mierila na vlak do dva kilometre vzdialeného mesta Hodkovice.
Na stanici si rodinu pamätali. Kupovali si lístok do Přerova a veľmi zlým znamením bolo, že so sebou mali aj kočík, pričom dcérku nikto z nich neniesol. Aspoň si to nikto nevšimol. Z dokladov kriminalisti zistili, že sa pani K. v Přerove narodila a žijú tam jej rodičia. Poslali teda přerovským kolegom žiadosť o preverenie.
O dve hodiny prišla správa, že podozrivý pár s dvoma synmi skutočne rodičov navštívil. Tým sa ale návšteva nepozdávala, poznali svoju dcéru aj ich zaťa. Nechali ich s deťmi tri dni u nich prespať a potom ich poslali preč. Teraz by už mali byť opäť na ceste domov.
Hororový príbeh
Do bytovky v Bezděčíne sa už ale nevrátili. Polícia ich zadržala v sobotu neskoro večer pri prestupe v Turnově. A okrem toho, že neprítomnosť malej Jiřinky vyvolávala hrozivé otázniky, aj pohľad na štvorročného Járu a dvojročného Pavlíka bol doslova na zaplakanie. Obaja boli vychudnutí, v kontakte s dospelými mali tendenciu chrániť si hlavu rukami, akoby čakali ranu. Boli odvezení do jabloneckej nemocnice. Okrem podvýživy boli pod oblečením plní podliatin a modrín.
Obaja rodičia boli vypočúvaní zvlášť. Zatiaľ čo pani K. na otázky o malej dcérke tvrdohlavo mlčala, Jaroslav P. sa čoskoro rozhovoril. Najskôr povedal, že Jiřinku nechali u Věřiných rodičov, čo mu rýchlo vyvrátili. Potom, že vraj vypadla z kočíka, rozbila si hlavu a než mohli zavolať doktora, zomrela. Báli sa to oznámiť, preto tie manévre s cestou do Přerova, jej telo pochovali v lese. Muž im to miesto ukáže.
Po ňom sa rozhovorila aj jeho družka a ponúkla celkom iný, hororový príbeh. Stalo sa to v utorok večer, keď sa jej druh pozeral na futbalový zápas. Jiřinka ho rušila plačom, tak šiel do detskej izby a dieťaťu uštedril pár rán. Až ráno vraj zistila, že má dcéra zakrvavenú tvár a sotva dýcha. Než sa rozhodli, čo ďalej, zomrela.
Desivý pohľad
Jaroslav P. na druhý deň po výsluchoch doviedol vyšetrovateľov na miesto, kde ju zahrabali. Bolo to v lese za dedinou pod osamelou brezou. Keď odkryli približne polmetrovú vrstvu zeme, objavilo sa vrece a v ňom detské telo. Prítomných vyšetrovateľov a technikov ten pohľad strašil ešte po rokoch. Dievčatko malo rozbitú tvár, hlavičku pokrytú krvou, telo samá podliatina. Lekár odhadol, že príčinou smrti bolo prerazenie lebky, čo neskôr potvrdila aj pitva. Ďalšími výsluchmi sa kriminalisti dozvedeli ďalšie podrobnosti, ako vlastne dievčatko zomrelo.
Jej plač otca rozčuľoval stále viac. Najskôr dcérku zmlátil remeňom. Keď neprestávala, zbil ju varechou. Nakoniec ju hodil cez izbu k skrini, do ktorej narazila hlavou. Kričala ďalej, tak ju hodil do skrine a zatvoril ju tam. Žila ešte do stredajšieho rána, keď vydýchla naposledy.
Rozčúlene sa o tom bavili na balkóne, kam odišli fajčiť. A vtedy ich nepatrne započula susedka, ktorá sa potom zverila pani B. Dcéru Jiřinku nemali ani jeden zapísanú v občianskom preukaze, takže vymysleli, že na pár dní odídu, potom sa vrátia a povedia, že ju nechali u babičky. Po čase sa odsťahujú niekam ďaleko a nad udalosťou sa zatvorí voda.
No, nezatvorila. Jaroslav P. vyfasoval za vraždu 12-ročný trest, Věra K 18 mesiacov za neposkytnutie pomoci. Ich dvaja synovia im boli odobraní. Aké veľké stopy na nich prvé roky u krkavčích rodičov zanechali, o tom už spis o prípade nič nehovorí. Nad čím sa ale dá pozastaviť, je nevšímavosť susedov z bytovky, obyvateľov z dediny aj spolupracovníkov zo statku, kde spomínaný pár dobre zarábal. Všetci o pomeroch u nich doma vedeli. Keby aspoň jeden napísal na odbor starostlivosti o dieťa alebo inam na úrad, nemusela malá Jiřinka zomrieť.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
