Netflix už niekoľko týždňov opantáva svojich predplatiteľom minisériou o sériovom vrahovi Jeffreym Dahmerovi. Čísla sledovanosti hovoria za všetko - ľudia príbehy o čudákoch, z ktorých sa nakoniec vykľuli beštie, z nejakého podivného dôvodu milujú. Vidieť to napríklad aj vo svete podcastov, kde sú už roky medzi najpočúvanejšími krimi príbehy.
Na streamovacej platforme Netflix nájdeš množstvo filmov, seriálov, dokumentov či minisérií o rôznych sériových vrahoch a ich kauzách, no studnica ďalších možných predlôh je poriadne hlboká. Portál History Collection sa pozrel na to, na koho by sa filmári mohli najbližšie zamerať.
Škótsky stalker a hollywoodska hviezda
Čo všetko je človek ochotný urobiť preto, aby sa stretol so svojou hviezdou? Škót Arthur Richard Jackson bol posadnutý Theresou Saldanou, ktorú videl vo filmoch Raging Bull a Defiance. V roku 1982 sa presťahoval do Ameriky, aby mohol byť blízko nej. Mal v pláne zabiť najprv ju a potom aj seba, pretože bol presvedčený, že takto budú spolu na večnosť v posmrtnom živote.
Najal si detektíva, ktorý zistil adresu jej mamy. Zavolal jej a vydával sa za agenta režiséra Martina Scorseseho. Takto získal adresu filmovej herečky v Hollywoode. 15. marca 1982 ju čakal pred jej domom s veľkým loveckým nožom. Útočil tak násilne, že sa jeho čepeľ ohla. Prepichol jej pľúca, no smrteľnému zásahu zabránil svedok, ktorý Arthura spacifikoval, kým prišla polícia.
Stalker skončil na 14 rokov vo väzení, herečka sa štyri mesiace zotavovala v nemocnici. Arthur ju však terorizoval ďalej - písal jej listy s vyhrážkami, že ju buď zabijú jeho priatelia, alebo on, keď ho prepustia. Saldana sa stala obhajkyňou obetí stalkerov, zahrala si vo filme o útoku na ňu a napísala knihu. Jackson bol prepustený a deportovaný do Británie, kde v roku 2004 zomrel.
Indický stalker, ktorého posadnutosť zmenila americké zákony
Prosenjit Poddar, študent z Bengálska v Indii, sa v roku 1967 zapísal na Kalifornskú univerzitu v Berkeley. O niekoľko mesiacov stretol Tatianu Tarasoffovú a začali spolu randiť. Dali si novoročný bozk a Poddar ňou začal byť doslova posadnutý. Keď si Tatiana uvedomila, ako vážne to s ňou Ind myslí, dala mu najavo, že do neho nie je taká zaľúbená a že sa stretáva aj s inými.
To však Poddar nezvládol. Vykašľal sa na štúdium, prestal sa o seba starať, upadal do depresií, nezmyselne rozprával a často plakal. A potom sa stal stalkerom. Prenasledoval ju po univerzite a tajne si nahrával jej rozhovory, aby prišiel na to, prečo ho nemiluje. Začal si viesť denník a keď v lete 1969 odcestovala do Brazílie, navštívil psychológa.
Tomu prezradil, že často premýšľal o zabití predmetu svojej posadnutosti. Psychológ si myslel, že má schizofréniu a poradil mu, nech s Tatianou preruší kontakt, inak bude musieť kontaktovať úrady. Poddara dokonca zadržala polícia, no pustili ho, lebo sa im zdal normálny. Nikto dokonca ani nekontaktoval Tatianu alebo jej rodinu.
27. októbra 1969 ju nakoniec Ind zastrelil a štrnásťkrát bodol nožom. Odsúdili ho za vraždu druhého stupňa a po procesných chybách eskortovali do Indie. Celý prípad vyvrcholil sporom Tarasoff vs. Regenti Kalifornskej univerzity. Najvyšší súd vtedy rozhodol, že bez ohľadu na mlčanlivosť medzi lekárom a pacientom musia odborníci varovať ľudí, ktorých ohrozuje pacient.
Z vládcu stalkerom
Staroveký čínsky princ Liu Pengli bol členom vládnucej dynastie Han. Bol tiež prvým notoricky známym vražedným stalkerom a sériovým vrahom v zaznamenanej histórii. V roku 144 pred Kristom ho cisár Jing vymenoval za kráľa mesta Jidong a jeho okolia. Vládol 23 rokov a ľudí sa neštítil zabíjať len pre ich smiech či dokonca z toho, že to bral ako formu zábavy.
Pre svoje pobavenie prenasledoval, lovil a zavraždil najmenej 100 ľudí a skutočný počet jeho obetí bol pravdepodobne oveľa vyšší. Skončilo sa to až potom, čo jedna z jeho obetí konečne nabrala odvahu a odcestovala do hlavného mesta, kde sa cisárovi posťažovala. Pengliho zbavili hodnosti a vyhostili.
Austrálsky šialenec so sekerou
John Lynch mal problémy už od detstva. Prvýkrát ho súdili už ako 15-ročného, keď falošne nadobudol majetok. O dva roky neskôr ho odsúdili do Austrálie. Ako odsúdený robotník pracoval na farmách od roku 1832. Nakoniec však utiekol a pridal sa k banditom. V roku 1835 bol súdený za vraždu muža, ku ktorej sa priznal, no z nepochopiteľných dôvodov ho prepustili.
Postupne sa z neho začal stávať masový vrah, ktorého podpisom bolo používanie sekery ako vražednej zbrane. Počas putovania po Austrálii zabíjal, kde sa dalo, až nakoniec zavraždil majiteľov farmy. Všetkých presvedčil, že na rýchlo odišli z mesta a statok mu predali. Nakoniec sa však po objavení jedného z tiel prišlo na to, že niečo nie je v poriadku. V roku 1842 bol na koniec Lynch obesený.
Zabijak od zelenej rieky
Gary Ridgway sa narodil v roku 1949 v Salt Lake City a až do svojich 13-tich rokov sa v noci pocikával. Dopomohlo mu k tomu dospievanie v chudobnej štvrti a násilne sa hádajúci rodičia. Keď sa pomočil, jeho mama ho vždy umývala. To dospelo k tomu, že ho nielen priťahovala, ale aj k tomu, že ju chcel zabiť. Medzitým sa jeho otec rozčuľoval nad tým, že v meste je veľa prostitútok.
A potom sa úplne všetko pokazilo. V šestnástich rokoch zaviedol šesťročného chlapca do lesa a bodol ho do pečene. Dieťa prežilo a spomínalo, že Ridgway sa smial, keď ho bodol. Bol vo vojne vo Vietname a potom sa 30 rokov živil ako lakýrnik. Trikrát sa rozviedol a všetci ho považovali za vzorného kresťana.
V skutočnosti však často navštevoval prostitútky, čo nakoniec začiatkom 80. rokov vyvrcholilo premenou na sériového vraha. Prostitútky, tínedžerky na úteku či iné zraniteľné ženy vyzdvihol pozdĺž cesty 99 v King County a odviezol ich domov. Tam ich škrtil holými rukami a niekedy si pre spestrenie vzal šnúru či drôt. Telá potom pohodil v lese, no niekedy sa k nim vracal. Asi ti nemusíte vysvetľovať prečo.
Keď na neho padlo podozrenie, išiel na detektor lži a poskytol aj vzorky vlasov a slín. Prepustený bol pre nedostatok dôkazov. Zatiaľ čo ľudia mali strach z muža, ktorý sa stal známy ako „The Green River Killer“, on sa vrátil na lov. Zatknutý bol až po roku 2001, keď sa nanovo rozbehlo vyšetrovanie s novými technikami rozoznávania DNA.
Spojili s ním štyri vraždy, ktorých počet sa nakoniec vyšplhal na 48. To je číslo, za ktoré ho odsúdili na doživotie. Nakoniec sa však priznal k najmenej 71 vraždám žien, prevažne prostitútok. Vražedný stalker do dnešných dní sedí v cele bez možnosti podmienečného prepustenia.