Na svete sú len dva typy ľudí - tí, ktorí sa po krátkom zdriemnutí zobudia oddýchnutí a príjemne naladení, no a potom tí, ktorí vstanú rozbitý a ich vankúš je celý zaslintaný a upotený. Steven Bender, klinický docent na Texas A&M University, pre portál The Conversation hovorí, že zdriemnutie nám prináša výhody aj nevýhody.
„Ako špecialista na orofaciálnu bolesť mám rozsiahle vzdelanie v oblasti spánkovej medicíny a o tom, ako spánok ovplyvňuje pohodu, najmä kvôli vzťahu medzi spánkom a bolestivými stavmi, ako sú bolesti hlavy a tváre. Môj tréning zahŕňal všetky aspekty spánku, najmä poruchy dýchania v spánku, nespavosť a pohybové poruchy súvisiace so spánkom,” hovorí Bender.
Ako pokračuje, je si vedomý komplexnej povahy zdriemnutia a prečo môže byť krátke zdriemnutie – teda zdriemnutie počas dňa, ktoré trvá 20 až 30 minút – prospešné v nespočetných smeroch.
Množstvo zdravotných benefitov
Výskum ukazuje, že zdriemnutie má veľa výhod. Krátke zdriemnutie môže zlepšiť duševné fungovanie a pamäť, ako aj zlepšiť bdelosť, pozornosť a reakčný čas. Krátke zdriemnutia sú tiež spojené so zvýšenou produktivitou a kreativitou. Keďže sa zdá, že zdriemnutie zlepšuje kreatívne myslenie, niektoré spoločnosti sa to pokúsili využiť zavedením miestností na zdriemnutie.
„A čo viac, zdá sa, že mozog využíva čas zdriemnutia na spracovanie informácií zhromaždených počas dňa, čo zrejme zlepšuje schopnosti riešiť problémy. Jedna malá štúdia odhalila, že ľudia, ktorí si krátko zdriemli, boli menej frustrovaní a impulzívni, čo viedlo k lepšiemu sústredeniu a efektívnosti pri vykonávaní pracovných úloh,” vysvetľuje.
Zdriemnutie môže dokonca viesť k zlepšeniu schopnosti učiť sa nové motorické zručnosti, ako je golfový švih alebo hra na hudobný nástroj. Je to preto, že tieto spomienky alebo zručnosti sa upevňujú v mozgu počas spánku, či už v noci alebo pri zdriemnutí.
Zdriemnutie môže tiež znížiť stres. Jedna štúdia zistila, že zdriemnutie trvajúce približne 20 minút zlepšilo celkovú náladu účastníkov. Avšak dlhšie zdriemnutia trvajúce viac ako 30 minút nie sú zvyčajne spojené so zlepšenou náladou a zvýšenými pocitmi pohody.
„Krátke zdriemnutie môže byť tiež spojené so zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení. Ak sme bdelí viac, ako by sme mali byť, máme tendenciu mať v tele hromadenie chemikálií typu „bojuj alebo uteč“. Štúdie ukazujú, že dôslednejší spánok pomôže znížiť tieto chemikálie, čo vedie k normalizácii krvného tlaku a srdcovej frekvencie. Zdá sa, že zdriemnutie pomáha tomuto procesu u niektorých ľudí.”
Zdriemnutie ale môže mať aj nevýhody
Jedným stavom spojeným so zdriemnutím dlhším ako 30 minút je zotrvačnosť spánku – malátnosť a dezorientácia, ktorú ľudia niekedy zažívajú po prebudení z dlhšieho spánku.
„Zvyčajne platí, že čím dlhší spánok, tým väčšiu zotrvačnosť spánku je potrebné prekonať. To môže narušiť kognitívne funkcie na niekoľko minút až pol hodiny. V mnohých prípadoch sa tieto účinky dajú minimalizovať konzumáciou kofeínu priamo po zdriemnutí.”
Je však dôležité poznamenať, že kofeín nie je náhradou spánku. Kofeín pôsobí tak, že dočasne blokuje pôsobenie chemickej látky známej ako adenozín, látky podporujúcej spánok, ktorá sa hromadí počas bdenia.
Dlhé alebo neskoré popoludňajšie zdriemnutia môžu tiež narúšať nočný spánok, a to buď tým, že vedú k ťažkostiam so zaspávaním alebo trvaním spánku počas noci. Toto narušenie pravidelného cyklu spánku a bdenia môže viesť k celkovej spánkovej deprivácii, čo môže mať množstvo negatívnych účinkov na zdravie.
„Výskumníci zistili, že starší dospelí, ktorí si zdriemnu viac ako jednu hodinu denne, majú vyšší výskyt zvýšeného krvného tlaku, vysokej hladiny cukru v krvi, nadmerného telesného tuku okolo pása a abnormálnych hladín cholesterolu alebo triglyceridov, niekedy známych ako metabolický syndróm,” varuje Bender.
Osvedčené postupy
Ak chceš maximalizovať úžitok a zároveň znížiť riziká, Bender má pre teba niekoľko tipov:
- Dopraj si len krátke zdriemnutia, aby si sa vyhol zotrvačnosti spánku a prerušeniam nočného spánku.
- Zdriemni si v skorých popoludňajších hodinách, pretože to je v súlade s poklesom energetickej hladiny po obede a s prirodzeným cirkadiánnym poklesom tela.
- Vyhni sa neskorému popoludňajšiemu spánku, zdriemni si aspoň štyri až šesť hodín pred spaním a vytvor si správne prostredie zdriemnutím v tichom, pohodlnom a slabo osvetlenom priestore.
- Ak bojuješ s dennou ospalosťou, je najlepšie riešiť hlavnú príčinu a nie spoliehať sa len na zdriemnutie. Zníženie spotreby kofeínu, udržiavanie pravidelného režimu spánku a dostatočný nočný spánok sú základnými krokmi na zníženie dennej ospalosti.
- Zdriemnutie by v konečnom dôsledku malo dopĺňať zdravý spánok, nie slúžiť ako náhrada dostatočného nočného odpočinku. Vyvážený prístup k spánku môže prispieť k energickejšiemu, sústredenejšiemu a odolnejšiemu životu.
