Veľmi dobre to poznáš, aj keď si to možno občas nechceš priznať - byť obklopený ľuďmi, ktorí nevidia svet rovnako ako ty, zvyšuje riziko, že sa budeš cítiť osamelo. A to aj za predpokladu, že títo ľudia sú tvojimi priateľmi, píše portál ScienceAlert.
Neuroimagingové testy na 66 mladých dospelých odhalili výrazné kontrasty v spôsobe, akým mozgy osamelých ľudí spracúvajú informácie v porovnaní s ich rovesníkmi. Výskum z Kalifornskej univerzity, publikovaný v magazíne Psychological Science, zistil, že výrazné rozdiely existujú nielen medzi osamelými a neosamelými dobrovoľníkmi, ale aj medzi jednotlivými samotármi.
Pozná ju každý z nás
„Prekvapivé bolo zistenie, že osamelí ľudia si boli ešte menej podobní,“ hovorí psychologička Elisa Baek. Čo sa teda deje v mozgoch ľudí, ktorí sa považujú za sociálne izolovaných? To, že sa necítia pochopení, môže byť veľkou súčasťou toho, prečo majú niektorí pocit, že sú odpojení od ostatných a Baek a kolegovia chceli o tomto spojení zistiť viac.
Každý z nás s veľkou pravdepodobnosťou zažije počas života osamelosť - emocionálny stav, kedy vnímame priepasť medzi našimi želanými a skutočnými vzťahmi. Osamelosť často súvisí viac s kvalitou našich vzťahov ako s ich kvantitou a ovplyvňuje naše zdravie viacerými spôsobmi.
Vo svojej štúdii so 66 študentmi prvého ročníka vo veku 18 až 21 rokov vedci použili funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) na zobrazenie mozgovej aktivity, zatiaľ čo študenti sledovali 14 videoklipov. Obsah mal byť dostatočne pútavý, aby sa minimalizovali rozdiely v údajoch, ktoré vznikajú z blúdiacich myšlienok účastníkov počas úlohy.
Jedinečné mozgové reakcie
Témy vo videách siahali od sentimentálnych hudobných videí až po zobrazenia večierkov a športových podujatí. Účastníci dokončili škálu osamelosti UCLA, vlastnú správu na meranie ich pocitov osamelosti a sociálnej izolácie, a na základe výsledkov boli rozdelení do dvoch skupín: osamelí a „neosamelí“ (respektíve tí, ktorí nezažívajú osamelosť).
Baek a tím analyzovali, ako 214 rôznych oblastí mozgu v priebehu času reagovalo na podnety vo videách, porovnávajúc aktivitu medzi rôznymi jednotlivcami v každej oblasti mozgu, aby zistili, aké podobné alebo odlišné boli ich reakcie.
Zatiaľ čo neosamelí ľudia boli z neurologického hľadiska viac-menej podobní, jedinci s vysokou úrovňou osamelosti, bez ohľadu na to, koľko priateľov mali, mali väčšiu pravdepodobnosť jedinečných mozgových reakcií.
Príčina alebo následok?
„Naše výsledky naznačujú, že osamelí jedinci spracovávajú svet spôsobom, ktorý je odlišný od ich rovesníkov a aj navzájom,“ píše Baek a kolegovia vo svojom publikovanom článku, „čo môže prispieť k zníženému pocitu pochopenia, ktorý často sprevádza osamelosť.“
Najmä rozdiely v neurónových reakciách medzi osamelými ľuďmi a ich rovesníkmi boli jasné v regiónoch siete s predvoleným režimom, kde boli podobné reakcie spojené so zdieľanými perspektívami a subjektívnym porozumením. Osamelosť bola tiež spojená s menšou podobnosťou v oblastiach zapojených do systému odmeňovania mozgu.
Keď zodpovedali demografickej podobnosti, skutočnej sociálnej izolácii a priateľstvám medzi jednotlivcami, tieto vzťahy stále existovali. Nie je jasné, či je jedinečné spracovanie u osamelých ľudí príčinou alebo následkom ich osamelosti, ale nedostatok spoločného porozumenia určite ovplyvní vzťahy, ktoré si ľudia dokážu vybudovať.
Potrebujeme zistiť viac
„Skutočnosť, že nenájdu spoločnú črtu s osamelými alebo neosamelými ľuďmi, pre nich ešte viac sťažuje dosiahnutie sociálneho spojenia,“ hovorí Baek.
Byť osamelý môže byť hrozné a nie vždy to je ľuďom okolo nás jasné. Tento pocit odpojenia môže úplne narušiť duševné a fyzické zdravie. Dúfajme, že ďalším výskumom sa podarí zistiť, ako pomôcť osamelým ľuďom cítiť sa viac prepojení a porozumení.
