Na prvý moment všetko znie ako nápad z bizarného sci-fi, výmysel dadaistického maliara, ako ľudská verzia šialených pokusov, ktorých výsledkom sú myši s ušami na chrbte. Príbeh britského muža tiež láka k bulvárnosti, k smiechu vyprodukovanému šokom, úľakom či údivom.
Ostatne, reportáž televíznej siete Channel 4 niekoľko svojrázne humorných prvkov obsahuje. Napríklad keď Malcolm opisuje, ako jeho babičku penis, zatiaľ čo ju objímal, trafil do oka. Inak však príbeh Malcolma MacDonalda vypovedá o strastiach, sile lekárskej vedy aj o koncepte mužstva, píše Petr Chalupa z iDnes.
Bez mužstva len tieň chlapa
Najprv pritom viedol celkom všedný život v britskom Norfolku. Pracoval, mal ženu. Bol „normálny muž, ktorý robil všetko, čo obyčajný muž robí“, povedal v reportáži a svojimi slovami to priblížil: žil chlapský život, nosil domov peniaze, zaisťoval obživu. To bol chlapský údel.
Mal oň prísť, a to hneď v niekoľkých rovinách. Najprv neustál narodenie dieťaťa. Denník The Guardian však dodáva, že v životnom zlome, ktorý MacDonalda stretol, hrala dominantnú úlohu smrť jeho otca, s ktorým si MacDonald po tom, čo strávil detstvo v náhradnej starostlivosti, vytvoril veľmi úzky vzťah. Otcov odchod zabil „šťastnú časť“ jeho osobnosti, ako uviedol.
Skončil na ulici, prepadol pitiu a drogám. Všetko sa mu obrátilo hore nohami, prišiel vraj o život „obyčajného chlapa“. Závislosť sa podpísala aj na jeho tele. Viac ako sa zdalo. Keď sa pokúsil rozrezať absces, dostala sa mu do krvi infekcia, sčerneli mu prsty na rukách aj nohách. Potom aj penis, infekcia zasiahla perineum, hrádzu. „Bol som bez seba,“ spomína podľa denníka The Sun MacDonald.
Pred dvanástimi rokmi o pohlavný úd prišiel. „Proste odpadol na podlahu,“ hovoril a priznal, že bol tak zničený, že ho jednoducho vyhodil do odpadkového koša. V nemocnici mu podľa portálu Bustle povedali, že všetko, čo môžu robiť so zvyšným pahýľom, je „zbaliť ho ako palacinku“.
Čo si počal? Stal sa samotárom na dne, úplne pretrhal väzby s rodinou, s priateľmi, ešte viac pil. „Keď som stratil penis, bol som tieňom muža,“ priznáva. „Život sa mi roztrhal na kúsky, pretože som nemal žiadne sebavedomie,“ opisuje následky života bez fyzického mužstva. V roku 2015 sa však objavila nádej.
Dizajnér penisov
Jeho praktický lekár ho nakoniec odporučil k Davidovi Ralphovi, expertovi na modelovanie pohlavných údov z londýnskej fakultnej nemocnice University College Hospital, lekárovi nazývanému „majster penisov“. Práve on sa preslávil penisom, ktorý vytvoril pre Andrewa Wardleho, muža, ktorý sa narodil bez pohlavného údu.
Pomohol aj MacDonaldovi. Jeho tím vystaval nový penis, pätnásťcentimetrový. Asi päť centimetrov sa pritom do finálnej dĺžky prepašovalo na MacDonaldovu žiadosť. „Naozaj počúvali to, aký som ho chcel. To bolo skvelé. Nie každý môže povedať, že mal na svoj penis dizajnéra,“ obľuboval pán MacDonald.
Objasňuje, čo pre neho život bez penisu znamenal. „Nemať penis bolo príšerné. Je to najväčšia obava všetkých mužov. Nešlo o sex, už som mal dve deti. Vždy išlo viac o sebavedomie a o praktické veci, ako je používanie toalety.“ Penis bol nositeľom mužnosti.
Teraz mal mať nový s pomocou kožných štepov zo zadnice a vďaka financiám z verejného zdravotníckeho systému. Kvôli citlivosti a kvalite kože na nový penis použili chirurgovia ľavú ruku, z ktorej získali aj sval. Penis obdarili vlastnými nervami a cievami. Žilu si vzali z ľavej nohy. Rekonštruovali močovú trubicu.
Lenže sa objavil háčik, kvôli nedostatku kyslíka v MacDonaldovej krvi mu nový úd nemohli hneď implantovať na jeho pravé miesto. Najprv mu ho museli dať na predlaktie. Mal sa tam vyvíjať dva roky. Lenže na ruke pána MacDonalda zostal šesť rokov.
Penis, ktorý sa hojdá na ruke
Prečo ono zdržanie, to reportáž nevysvetľuje. Spomína covidovú pandémiu, čakacie doby, nedostatok personálu a len decentne naznačuje, že zodpovednému pacientskemu prístupu bránilo pokračujúce pitie.
Akokoľvek sa totiž na horizonte rysovala šťastnejšia perspektíva, každodenná realita bola hrozivá. „Dokážete si predstaviť šesť rokov s penisom, čo sa vám hojdá na ruke? Bola to nočná mora,“ cituje portál LadBible s tým, že Malcolmovi vadil napríklad pri varení.
Nakoniec si zvykol, penisu dal dokonca meno, Jimmy. Tak si totiž v detstve hovoril so svojim kamošom. „A tento penis môj kamoš rozhodne bol,“ je si istý. Vypomáhal si aj humorom. Keď penis budil pozornosť a provokoval vtipy osadenstva krčiem, smial sa s nimi. „Keby som sa mu nedokázal smiať, bol by som vybavený,“ hovorí. Inokedy však pravdu obchádzal. Keď sa ľudia udivovali nad hrčou na jeho ruke pod svetrom, vysvetľoval, že tam má diktafón. „To mohlo znieť trochu divne,“ pripúšťa, dodáva však: „lenže rozhodne nie tak divne, ako mať na ruke penis.“
Tentokrát sa trafili
S humorom reagoval aj po tohtoročnej operácii, ktorá mu penis presadila z predlaktia na správne miesto. „Tentoraz sa trafili,“ povedal si, keď sa po deväťhodinovej operácii pozrel do rozkroku. „Zase sa cítim ako skutočný muž,“ dodal. S pomocou malej pumpy v miešku bude dokonca schopný aj erekcie. Operáciu vidí ako svoj životný prelom a nestráca humor. „Šesť rokov s penisom na ruke. To je niečo, čo stojí za to rozprávať vnúčatám, nie?“ smeje sa.
Jeho príbeh pritom podľa mnohých recenzií naznačuje oveľa hlbšie otázky. Ostatne, dokument siete Channel sa síce volal Muž s penisom na svojej ruke, okrem MacDonaldovho prípadu však priniesol ďalšie dva osudy týkajúce sa fyzického mužstva a jeho významu pre mužskú osobnosť a život.
Anik sa narodil s čiastočným syndrómom androgénnej insenzitivity, ktorá mohla za nedovyvinutý penis. Leemu príroda nenadelila žiadny penis, zaobstarala mu ho až operácia v štyridsiatich dvoch rokoch. Niekoľko detských rokov bol dokonca vychovávaný ako dievča, v programe však hovorí: „Od svojich šiestich alebo siedmich som vedel, že penis potrebujem.“
Film ukazuje, ako sú muži prepojení so svojim fyzickým mužstvom, zhŕňa denník The Telegraph. The Guardian však ľutuje, že snímka nešla ďalej. Dotýka sa totiž mnohých otázok, čo to je mužnosť, mužstvo, čo to znamená byť mužom, čo to znamená byť mužom bez penisu v patriarchálnej a falocentrickej spoločnosti.