Mayovia a ich vyspelá civilizácia fascinuje ľudí a vedcov do dnešných dní. Podarili sa im totiž veci, ktoré vo svojom čase nikomu inému na planéte, pričom na mnohé z nich dodnes nemáme uspokojivé vysvetlenie. Postupne sa ich však snažíme odhaliť.
Jediným z nich je bezpochyby aj mayský kalendár, pripomína portál ScienceAlert. Cyklus uvedený v týchto kalendároch bol do značnej miery záhadou, po znovuobjavení sa o jeho dešifrovanie pokúšame od 40. rokov 20. storočia.
Pokrýva obdobie 819 dní, no problém je v tom, že výskumníci nedokázali toto obdobie s ničím porovnať. Ale antropológovia John Linden a Victoria Bricker z Tulane University si teraz myslia, že kód konečne rozlúštili.
Treba sa na to pozrieť zoširoka
Podľa ich výskumu, publikovanom v Ancient Mesoamerica, museli rozšíriť svoje myslenie a študovať, ako kalendár fungoval nie počas obdobia spomínaných 819 dní, ale až 45 rokov. To všetko potom dali do súvislostí s časom potrebným na to, aby sa nebeský objekt na oblohe vrátil do približne rovnakého bodu. To sa označuje ako synodické obdobie.
„Aj keď sa predchádzajúci výskum snažil ukázať planetárne spojenia pre 819-dňový počet, jeho štvordielna, farebne orientovaná schéma je príliš krátka na to, aby dobre zapadla do synodických období viditeľných planét,” píšu vo svojom článku.
„Zväčšením dĺžky kalendára na 20 periód 819 dní sa objaví vzor, v ktorom synodické periódy všetkých viditeľných planét zodpovedajú staničným bodom vo väčšom 819-dňovom kalendári,” vysvetľujú.
Komplikovaný systém
Mayský kalendár je vlastne komplikovaný systém zložený z menších kalendárov, ktorý sa vyvinul pred stáročiami v predkolumbovskej Mezoamerike. Spomedzi jednotlivých kalendárov je 819-dňový počet pre moderných antropológov najmätúcejší.
Je to kalendár založený na glyfoch, ktorý sa opakuje štyrikrát, pričom každý 819-dňový blok zodpovedá jednej zo štyroch farieb a, ako si vedci pôvodne mysleli, kardinálnemu smeru. Červená bola spojená s východom, biela so severom, čierna so západom a žltá s juhom. Až v 80. rokoch 20. storočia vedci zistili, že tento predpoklad bol nesprávny.
Namiesto toho sa biela a žltá spájali so zenitom a nadirom – interpretácia, ktorá sa hodí k astronómii, keď Slnko vychádza na východe, cestuje po oblohe do svojho najvyššieho bodu (zenitu), zapadá na západ a potom prechádza cez svoj najnižší bod, aby znovu vyšlo na východe.
Všetky viditeľné planéty
Existovali aj ďalšie indície, ktoré naznačujú, že 819-dňový počet súvisel so synodickými obdobiami viditeľných planét v Slnečnej sústave. Mayovia mali mimoriadne presné merania synodických období viditeľných planét: Merkúra, Venuše, Marsu, Jupitera a Saturnu.
Problém však spočíval v pokuse zistiť, ako tieto obdobia fungovali v kontexte 819-dňového počítania. Merkúr je ľahký - má synodickú periódu 117 dní, čo sa presne sedemkrát zmestí do 819 dní. Ale kam sa zmestil zvyšok planét?
Ukazuje sa, že každá z viditeľných planét má synodickú periódu, ktorá presne zodpovedá počtu cyklov s počtom 819 dní. Obdobie Venuše je 585 dní; to sa presne zhoduje so siedmimi počtami 819 dní. Mars má 780-dňové obdobie, čo je presne 20 počtov 819 dní.
Ani Jupiter a Saturn nezostali bokom. Jupiterova 399-dňová synodická perióda presne 39-krát zapadá do 19 počtov a Saturnova 378-dňová perióda dokonale zodpovedá šiestim bodom.
A dokonca existuje presvedčivé spojenie s 260-dňovým kalendárom známym ako Tzolkʼin. Dvadsať 819-dňových období je spolu 16 380 dní. Ak vynásobíš Tzolk‘in 63-krát, dostaneš 16 380 dní. V skutočnosti je 16 380 najmenší násobok, ktorý majú 260 a 819 spoločné. Takže tieto dva sa krásne spájajú s 20-cyklovým 819-dňovým počtom, ktorý stanovili Linden a Bricker.
Numerológia prezlečená za akademickú obec?
Samozrejme, znie to extrémne komplikovanie, no všetko to dáva zmysel. „Namiesto toho, aby sa obmedzili na akúkoľvek planétu, mayskí astronómovia, ktorí vytvorili 819-dňový počet, si ju predstavovali ako väčší kalendárny systém, ktorý by sa dal použiť na predpovede všetkých synodických období viditeľnej planéty.”
Kedykoľvek sú historici povinní interpretovať významné merania starovekého pôvodu, riskujú, že budú čítať príliš hlboko a nesprávne priradia hodnoty. To neznamená, že návrh Lindena a Brickera je numerológia prezlečená za akademickú obec, hoci je dôležité nechať vedu robiť svoju prácu a dávať pozor na kritiku a vyvrátenia.
Napriek tomu má Mayský kalendár ďaleko od jednoduchého systému založeného na základnej astronómii. Nemali by sme byť vôbec prekvapení, že Mayská miera kozmu zahŕňala takú veľkú rozlohu priestoru a času.
