Ak je v našom vesmíre život (a my máme všetky dôvody predpokladať, že je), prečo o tom na každom kroku nevidíme žiadne dôkazy? Toto je podstata Fermiho paradoxu, otázky, ktorá trápi astronómov od zrodu modernej astronómie, píše ScienceAlert.
Aj Hart-Tiplerova hypotéza, jedna z gigantického množstva ďalších teórií, tvrdí, že ak by sa niekedy v minulosti v našej galaxii objavil pokročilý život, všade by sme videli známky jeho aktivity.
Samozrejme, toto je len jeden prúd. Druhá strana zase spochybňuje predstavu, že pokročilý život by fungoval v takých masívnych mierach, prípadne je presvedčená, že mimozemské civilizácie by sa zaoberali aktivitami a miestami, ktoré by ich urobili menej nápadnými.
Čierna diera ako počítač
A čo je najdôležitejšie - najnovšia nemecko-gruzínska štúdia výskumníkov navrhla, že pokročilé mimozemské civilizácie by mohli využívať čierne diery ako kvantové počítače. To podľa Universe Today dáva zmysel z hľadiska výpočtovej techniky a ponúka vysvetlenie pre zjavný nedostatok aktivity, ktorý vidíme, keď sa pozeráme na vesmír.
Výskum viedli Gia Dvali, teoretický fyzik z Inštitútu Maxa Plancka pre fyziku a Zaza Osmanov, profesor fyziky na Slobodnej univerzite v Tbilisi a výskumník inštitútu SETI. Dokument, ktorý popisuje ich zistenia, sa nedávno objavil na internete a je predmetom posudzovania na uverejnenie v International Journal of Astrobiology.
Prvý prieskum SETI (známy aj ako projekt Ozma) sa uskutočnil v roku 1960. Spoliehal sa na 26-metrový rádiový teleskop Green Bank Observatory, ktorý počúval rádiové prenosy z blízkych hviezdnych systémov Tau Ceti a Epsilon Eridani.
Na vesmír sa pozeráme zle
Odvtedy bola veľká väčšina projektov SETI zameraná na hľadanie rádiových technopodpisov vďaka schopnosti rádiových vĺn šíriť sa medzihviezdnym priestorom. Ako Dvali a Osmanov vysvetlili Universe Today prostredníctvom e-mailu:
„V súčasnosti hľadáme hlavne rádiové správy a bolo niekoľko pokusov študovať oblohu s cieľom nájsť takzvaných kandidátov na Dysonovu sféru – megaštruktúry postavené okolo hviezd. Na druhej strane je problém SETI taký zložitý, že jeden by mal otestovať všetky možné kanály.”
„Celé spektrum technopodpisov môže byť oveľa širšie: napríklad infračervené alebo optické vyžarovanie z megaštruktúr vybudovaných tiež okolo pulzarov, bielych trpaslíkov a čiernych dier. Úplne novým smerom musí byť hľadanie anomálnej spektrálnej variability týchto technopodpisov, ktoré by ich mohli odlíšiť od bežných astrofyzikálnych objektov.”
Máme viac možností
Pre mnohých výskumníkov je práve obmedzené zameranie jedným z hlavných dôvodov, prečo sa SETI nepodarilo nájsť žiadne dôkazy o technopodpisoch. V posledných rokoch astronómovia a astrofyzici odporúčali rozšíriť vyhľadávanie hľadaním ďalších technologických podpisov a metód.
Patria sem riadená energia (lasery), emisie neutrín, kvantová komunikácia a gravitačné vlny, z ktorých mnohé sú uvedené v správe NASA Technosignature Report či z workshopu TechnoClimes 2020.
Dvali a Osmanov navrhujú pre svoju štúdiu hľadať niečo úplne iné: dôkazy o rozsiahlych kvantových výpočtoch. Výhody kvantových počítačov sú dobre zdokumentované, medzi ktoré patrí schopnosť spracovávať informácie exponenciálne rýchlejšie ako digitálne počítače a byť imúnny voči dešifrovaniu.
Mimozemšťania môžu byť ďaleko pred nami
Vzhľadom na rýchlosť, ktorou dnes kvantová výpočtová technika napreduje, je úplne logické predpokladať, že vyspelá civilizácia by mohla prispôsobiť túto technológiu v oveľa väčšom meradle.
„Bez ohľadu na to, aká vyspelá je civilizácia alebo ako sa líši ich zloženie častíc a chémia od našej, zjednocujú nás zákony kvantovej fyziky a gravitácie. Tieto zákony nám hovoria, že najefektívnejším uchovávateľom kvantovej informácie sú čierne diery,” povedali Dvali a Osmanov.
Táto myšlienka vychádza z práce nositeľa Nobelovej ceny Rogera Penrosea, ktorý navrhol, že neobmedzenú energiu možno extrahovať z čiernej diery poklepaním do ergosféry. Tento priestor leží tesne za horizontom udalostí, kde dopadajúca hmota vytvára disk, ktorý je zrýchlený takmer na rýchlosť svetla a vyžaruje obrovské množstvo žiarenia.
Umelé čierne diery
Dvali a Osomanov pomocou princípov kvantovej mechaniky vysvetlili, ako by čierne diery boli najefektívnejšími kondenzátormi pre kvantové informácie. Tieto čierne diery by pravdepodobne boli umelého charakteru a boli by skôr mikroveľké ako veľké a prirodzene sa vyskytujúce (kvôli výpočtovej účinnosti).
Stručne povedané, môže sa stať, že pri pohľade do vesmíru vidíme „veľké ticho“, pretože sme hľadali nesprávne technopodpisy. Koniec koncov, ak má mimozemský život na ľudstvo veľký náskok, je logické, že by už dávno prekonali rádiovú komunikáciu a digitálnu výpočtovú techniku.
Medzitým táto štúdia ponúka ďalší potenciálny technologický podpis pre prieskumy SETI, ktorý treba hľadať v nasledujúcich rokoch. Paradox pretrváva, ale na jeho vyriešenie potrebujeme nájsť iba jeden náznak pokročilého života.