Utopická a extrémne vyspelá námorná veľmoc ktorá dobývala a objavovala svet. Národ polobohov, žijúcich na ostrovoch plných zlata a striebra približne 9-tisíc rokov pred Kristom. Bájna civilizácia ale doplatila na svoju malichernosť a chamtivosť, za čo sa jej dostalo božieho hnevu, ktorý potopil celé mesto aj so všetkými tajomstvami pod hladinu mora.
Približne tak opísal Atlanťanov slávny grécky filozof Platón okolo roku 360 pred Kristom. Tieto báje dali od vtedy základy pre desiatky príbehov a prinútili archeológov a historikov pátrať po pokladoch zaplavenej civilizácie.
Staroveké potopené Waleské kráľovstvo
Dnes sa nachádzajú potencionálne Atlantídy po celom svete. Najnovšie sa vynoril dôkaz o waleskej Atlantíde. Povesti o starovekom kráľovstve Cantre´r Gwaelod, ktoré malo existovať vo Waleskej zátoke až do piateho až šiesteho storočia boli základom vedeckej práce Simona Hasletta a David Willisa. Tí sa vo svojej štúdii opierajú o analýzy stredovekej mapy, folklórnych záznamov, terénnych štúdií a geologických prieskumov danej oblasti.
Štúdia je prvou prácou, ktorá plne skúma dva záhadné ostrovy, ktoré sa objavujú na mape Gough, o ktorej sa predpokladá, že pochádza z 13. alebo 14. storočia, čo z nej robí najstaršiu zachovanú mapu Britských ostrovov. „Zdá sa, že erózia týchto dvoch ostrovov bola dokončená v polovici 16. storočia, pretože ostrovy sa neobjavujú na neskorších mapách,“ uvádzajú výskumníci.
Vo fascinujúcej časti štúdie s názvom „Geomytológia“ sa výskumníci podelili o celý rad príbehov a dejín, ktoré môžu podporiť tieto zmeny na waleskom pobreží, hoci uviedli, že „treba postupovať opatrne, pretože hranica medzi históriou, podloženými dôkazmi a tradíciou je veľmi tenká.“
Najstaršie potopené nálezisko
Narozdiel od waleskej Atlantídy, toto potopené miesto pochádza z obdobia Platónových príbehov. Atlit Yam na pobreží Izraela bola potopená pravdepodobne vlnou cunami približne v roku 6300 pred Kristom. Ako uvádza LiveScience, nejde však o žiadne vyspelé mesto ale neolitickú dedinu ležiacu osem až dvanásť metrov pod hladinou Stredozemného mora.
Objavil ju podľa NewScientist morský archeológ Ehud Galili, keď v roku 1984 skúmal piesok a hľadal vraky lodí. Vykopávky odhalili obdĺžnikové domy s ohniskami a zvyšky studne. Jedným z najzaujímavejších nálezov bola megalitická stavba, podobná Stonehenge, vyrobená zo siedmich približne 600 kilogramových kameňov. Boli odkryté aj pohrebiská a ľudské pozostatky. V súčasnosti sa považuje za jedno z najstarších podmorských osád, aké boli kedy objavené.
Potencionálna Atlantída len na skok od Slovenska
Archeológ Mate Parica objavil na satelitných snímkach Chorvátskeho pobrežia niečo nezvyčajné. Obrázok odhaľoval veľkú, plochú oblasť na morskom dne vyčnievajúcu z východného pobrežia ostrova Korčula. Ako uvádza Reuters, jedná sa o neolitické osídlenie z obdobia približne 4500 rokov pred našim letopočtom, postavené na malom kúsku zeme, ktorý bol s hlavným ostrovom spojený úzkym pásom.
Dvojica našla zvyšky kamenných múrov, ktoré obklopovali osadu, ako aj nástroje a iné predmety používané obyvateľmi. Marta Kalebota, ktorá vedie archeologickú zbierku v múzeu mesta Korčula, uviedla, že poloha osady je veľmi nezvyčajná. „V súčasnosti nemáme vedomosť o podobnom náleze inde, že by na ostrovčeku spojenom s úzkym pásom zeme bolo postavené neolitické sídlisko,“ povedala. Parica tiež doplnila, že objav ostrovného osídlenia bol atypický, pretože neolitické nálezy sa väčšinou nachádzali v jaskyniach.
Najpravdepodobnejší je však grécky ostrov Santorini
Nielenže fyzikálne charakteristiky navrhovaného miesta spolu s danou chronológiou zodpovedajú Platónovmu popisu, ale všetky prvky sú presne v takom poradí, ako ich Platón vo svojom príbehu zobrazil. Kniha ATLANTIS The Find of a Lifetime od Christosa Djonisa sa zamerala na vylúštenie dávno zaplavenej hádanky.
Rôzne oceánografické štúdie sa domnievajú, že oceány a Stredozemné more boli v dobách Atlantídy nižšie o približne 120 metrov. Preto sa odhaduje, že ak bol stratený ostrov Atlantída niekedy skutočným miestom, musel byť práve v takejto hĺbke. Ostrov Santorini bol dobrým kandidátom už predtým, keďže pred erupciou v roku 1646 pred Kristom mal ostrov jediný otvor na svojom vonkajšom prstenci, presne ako to zobrazil Platón. Oblasť okolo Egejského mora sa preto nakoniec stala primárnym cieľom.
Podľa spomínaných predpokladov mohol byť ostrov Santorini, približne 9 600 pred Kristom, spojený s ďalším prehistorickým superostrovom. Ako uvádza Greekreporter, Kykladské ostrovy boli kedysi spojené rozľahlou náhornou plošinou, ktorá je teraz práve 120 metrov pod vodou. Kyklady, ako ich poznáme dnes, boli vrcholkami hôr prehistorického superostrova, ktorý pokrýval plochu 5 282 km2.
Pokiaľ ide o obyvateľov tohto prehistorického ostrova, nedávne štúdie DNA uskutočnené Washingtonskou univerzitou dospeli k záveru, že keď hladina mora v Stredozemnom mori začala stúpať, snažili sa pred záplavami ujsť. Niektorí z týchto ľudí migrovali až na ostrov Kréta, boli to členovia minojskej civilizácie. Zatiaľ čo iní migrovali na neďaleký Peloponéz, neskôr známi ako Mykénčania.
„Štúdie DNA však poukazujú na to, že extrémne podobnosti medzi Minojcami a Mykénčanmi v umení, v architektúre, v ich zvykoch a tradíciách boli s najväčšou pravdepodobnosťou dedičného charakteru.” Napokon, novšie štúdie DNA tiež poukázali na to, že záhadní Morskí ľudia, ktorí sa objavili v Stredozemnom mori niekedy po erupcii sopky na Santorini v roku 1646 pred Kristom, boli v skutočnosti tiež minojského pôvodu.
To, či boli Kykladské ostrovy naozaj súčasťou Atlantídy a minojci boli predlohou pre Platónovych polobohov, sa dnes už asi nedozvieme. Vysnívaná bájna Atlantída plná pokladov je možno len prikrášlená myšlienka gréckeho filozofa. Napriek tomu po nej historici stále pátrajú a dlho aj pátrať budú.
