Výskumníci nedávno nahliadli späť do 800-ročnej histórie, a dospeli k záveru, že Mayapan – hlavné mesto mayskej kultúry a politiky na polostrove Yucatán v 13. a 14. storočí nášho letopočtu – pravdepodobne zničilo sucho.
Sucho a klimatické zmeny
Toto extrémne sucho by podľa vedcov viedlo k občianskemu konfliktu, ktorý zase mohol priniesť politický kolaps. Ako uvádzajú výskumníci, ľudia sa potom presťahovali do menších a bezpečnejších osád, píše web ScienceAlert.
Okrem toho, že nám nová štúdia poskytuje užitočný pohľad do histórie tohto starovekého národa, je aj varovaním o tom, ako klimatické zmeny môžu rýchlo viesť k úpadku aj tých najzaujímavejších a prosperujúcich civilizácií.
„Viaceré zdroje údajov naznačujú, že občiansky konflikt v meste sa výrazne zhoršil medzi rokmi 1400 a 1450 n. l. a zovšeobecnené lineárne modelovanie naznačuje, že konflikt bol spôsobený nedostatkom vody,“ píšu odborníci v štúdii.
Mayské politické a ekonomické štruktúry však pretrvali až do európskeho vpádu na začiatku 16. storočia n. l., napriek tomu, že ich postihlo dlhé obdobie sucha.
Tím vedcov mal k dispozícii množstvo historických záznamov, ktoré sa týkali zmien populácie, dobovej stravy a klimatických podmienok. Tieto záznamy boli doplnené novou analýzou ľudských pozostatkov, skúmajúcich známky traumy (ukazujúce na konflikt).
Štúdia tiež odhalila súvislosti medzi zvýšenými zrážkami a nárastom populácie v oblasti. Opustenie Mayapanu teda pravdepodobne spôsobilo dlhé obdobie sucha v rokoch 1400-1450 n. l.
Štúdia naznačuje, že nedostatok vody by ovplyvnil poľnohospodárske postupy a obchodné cesty, čo by spôsobilo tlak na obyvateľov Mayapanu. Kvôli nedostatku potravy spôsobeným suchom sa situácia stala nebezpečnejšou, ľudia buď zomreli, alebo mesto opustili.
Môžeme sa z toho poučiť
V poslednom masovom hrobe, vykopanom pred opustením mesta, výskumníci objavili, že mnohé z pozostatkov pravdepodobne patrili rodinným príslušníkom vládcov (Cocoms). Tieto krvavé jatky spôsobili boje medzi národmi a sociálne nepokoje.
„Naše zistenia podporujú legendárny inštitucionálny kolaps Mayapanu medzi rokmi 1441 a 1461 n. l., bol to dôsledok občianskeho konfliktu poháňaného politickou rivalitou a ambíciami, ktorý bol zakotvený v sociálnej pamäti yucatecanských národov," píšu vedci.
„Tento výskum je však veľmi dôležitý, vzhľadom na to, že sa pokúšame vyhodnotiť potenciálny úspech alebo zlyhanie moderných štátnych inštitúcií určených na udržanie vnútorného poriadku a mieru vzhľadom na súčasné i budúce klimatické zmeny," uviedli odborníci.
Tie isté regióny totiž spolu so zvyškom sveta opäť čelia klimatickej kríze. „Archeologické a historické záznamy sú vhodné na skúmanie minulých spoločenských účinkov klimatických kríz počas dlhodobých cyklov,“ píšu vedci.
Mayský región je podľa nich studnicou archeologických, historických a klimatických záznamov, ktoré sú nevyhnutné na štúdium súvislostí medzi sociálnymi zmenami a kolísajúcimi klimatickými podmienkami.
