
Hlboko v horách Uralu leží tajné ruské mesto, ktoré obyvatelia nemôžu len tak opustiť a potenciálni návštevníci sa do neho zase nedostanú. Reč je o meste Ozersk, v ktorom žije 82-tisíc ľudí. Kvôli tomu, že v jeho okolí sa nachádza nebezpečný radioaktívny materiál, dostalo prezývku „cintorín Zeme“.
Uzavreté mesto
Na povrchu môže Ozersk so svojimi obchodmi, školami, reštauráciami či bytmi, pôsobiť normálne, no pri hlbšom pohľade to pôsobí, akoby ruské mesto existovalo v paralelnom vesmíre.
Ozersk je totiž úplne odrezané od vonkajšieho sveta a je rodiskom jadrového programu Sovietskeho zväzu. Ľudia tam normálne chodia do práce či školy, no zároveň žijú v tieni gigantickej továrne na spracovanie rádioaktívneho materiálu Mayak a aby toho nebolo málo, údajne majú zamorené celé okolie, píše denník The Sun.
Mayak bol postavený v rokoch 1945 až 1948 v rýchlosti a v úplnej tajnosti spolu s mestom väzňami z pracovného táboru (Gulagu). Ten ležal na mieste dnešného mesta, ako súčasť sovietskeho jadrového programu. Závod sa vtedy volal Kombinát číslo 817 (do roku 1967) a mesto Základňa-10.
Mesto k tejto podobe kedysi vytvoril Sovietsky zväz. A budovatelia si ho nevybrali náhodou. Kľúčovou bola jeho geografická poloha situovaná hlboko v Urale, mimo dosahu nepriateľských bombardérov. Mesto, vybudované okolo elektrárne, sa stalo centrálou vývoja sovietskej atómovej bomby.
Ozersk samozrejme nebolo jediným takýmto uzavretým mestom, v bývalom ZSSR ich boli desiatky. Boli stavané blízko veľkých riek alebo jazier, ktorých voda bola potrebná pre ťažký priemysel alebo jadrové zariadenia.
Rádioaktivita štyrikrát väčšia ako v Černobyle
Jestvujúce civilné sídla v blízkosti boli často použité ako zdroj pracovnej sily potrebnej pre výstavbu. Hoci uzatvorené mestá pôvodne vznikli ako dočasné opatrenie, prakticky tieto mestá žili vlastným životom a stali sa jedným z rysov Sovietskeho systému.
Ozersk však aj roky po páde železnej opony zostáva temným tajomným miestom. V jeho okolí sa nachádza rádioaktívny materiál, ktorého hodnoty dosahujú až 200 miliónov curie, čo je pre porovnanie štyrikrát viac ako v Černobyle.
Ovocie a zelenina sa musia ešte pred tým, než sa dostanú na pulty, dôkladne skontrolovať. Toto mesto sa svojho času ani nenachádzalo na mapách a obyvatelia ho môžu opustiť iba s platnými vízami.
Ak by sa našli nejakí odvážlivci, ktorí by nebodaj chceli mesto navštíviť, majú smolu. Cudzincom je totiž vstup do rádioaktívneho mesta Ozersk zakázaný.
Rusko až v roku 2001 priznalo, že na jeho území existuje 42 uzavretých miest, o ktorých nikto nevedel. Podobne ako pri Černobyle, aj história Ozorsku je postavená na zatajovaní uniknutej rádioaktivity a jej škodlivosti.
Ozerská katastrofa
Katastrofa, ktorá sa v roku 1957 v meste udiala, vôbec nebola zanedbateľnou udalosťou. Práve naopak, tragédia je druhým najhorším jadrovým incidentom (podľa uvoľnenej rádioaktivity) po katastrofe v Černobyle, a udiala sa práve v Mayak-u.
Pohroma rozšírila horúce častice na viac ako 52-tisíc štvorcových kilometrov, kde žilo najmenej 270-tisíc ľudí. Dôvodom bola nesprávne uložená podzemná nádrž vysokoaktívneho kvapalného jadrového odpadu, ktorá vybuchla a kontaminovala tisíce štvorcových kilometrov pôdy naokolo.
Táto katastrofa do sveta uvoľnila omnoho viac žiarenia ako atómové bomby zhodené na Nagasaki a Hirošimu. Po nehode sa v Bielorusku dokonca našli stopy rádioaktívnych ložísk, kde jedovatý dážď poškodil rastliny a spôsobil mutácie zvierat.
Celá záležitosť však bola ututlaná a len málokto v Rusku alebo mimo neho vedel o celom rozsahu katastrofy. Takto to bolo až do roku 1980.
Obyvatelia tu žijú napriek zdravotným rizikám
Mesto je dodnes ohraničené dvojitým ostnatým drôtom a sledované ozbrojenými vojakmi, keďže Mayak stále stojí na svojom mieste. Ľudia tu skrátka žijú aj napriek zdravotným rizikám radiácie.
Dokonca väčšina ani netúži po odchode z mesta, pretože sami seba považujú za akýchsi „vyvolených“ Ruska, ktorí sú hrdí na svoj osobitný štatút. Toto myslenie sa na ľudí z Ozersku pravdepodobne prenieslo ešte z prvej generácie obyvateľov mesta.
To, čo sa v Ozersku presne deje počas vojny na Ukrajine, vie asi len Vladimir Putin a hŕstka vysokopostavených ruských predstaviteľov.
Ruský jadrový arzenál je však najväčší na svete, tvorí ho približne 6-tisíc hlavíc. Väčšina z nich je ale uložená v skladoch. K nasadeniu je pripravených približne 1 600 hlavíc. Či sa niektoré z nich nachádzajú na tomto mieste je síce nepotvrdené, no vzhľadom na jeho polohu a minulosť to nikto nemôže vylúčiť.