Čínska spoločnosť zaoberajúca sa klonovaním domácich zvierat oznámila narodenie prvého klonovaného arktického vlka na svete (Canis lupus arctos), ktorého donosila nepravdepodobná náhradná matka – bígel. Informoval o tom portál ScienceAlert.
Klonované šteňa vlka menom Maya a jej matka bígla boli podľa čínskeho spravodajského webu Global Times odhalené svetu v krátkom videu na tlačovej konferencii, ktorú usporiadala spoločnosť Sinogene Biotechnology Company v Pekingu. Video bolo podľa spoločnosti uverejnené 100 dní po tom, čo sa Maya narodila.
Podľa dostupných informácií sa Sinogene zvyčajne špecializuje na klonovanie mŕtvych domácich zvierat, ako sú mačky, psy a kone, pre súkromných klientov. Teraz je však spoločnosť podľa svojich slov pripravená využiť svoje odborné znalosti pri klonovaní ohrozených druhov zvierat na účely ich ochrany.
Jedno zo 137
Maya bola naklonovaná pomocou DNA z dospelého arktického vlka, ktorý zomrel v dôsledku vysokého veku ešte v začiatkom roka 2021 v Harbin Polarland, prírodnom parku na severovýchodne Číny. Klonovanie bolo úspešne dokončené až „po dvoch rokoch usilovného úsilia,“ povedal podľa Global Times Mi Jidong, generálny riaditeľ Sinogene.
Rozhodne to však nebola jednoduchá operácia. Výskumnici pôvodne vytvorili 137 embryí arktického vlka fúziou kožných buniek pôvodného vlka s nezrelými vaječnými bunkami psov pomocou procesu známeho ako prenos jadra somatických buniek (SCNT). Len 85 z nich sa úspešne podarilo transplantovať siedmim bíglom. Z nich sa počas tehotenstva úplne vyvinulo len jedno.
Náhradu v podobe bígla použili, pretože v zajatí nebolo dostatok vlčích samíc na experimenty. Našťastie však v tomto prípade psy zdieľajú s vlkmi dostatok DNA na to, aby nakoniec bolo toto hybridné tehotenstvo úspešné. Maya momentálne žije so svojou náhradnou matkou v laboratóriu Sinogene vo východnej Číne, neskôr bude prevezená k arktickým vlkom do Harbin Polarland.
Klonová budúcnosť
Spoločnosť okrem toho oznámila partnerstvo s Beijing Wildlife Park s cieľom v budúcnosti klonovať viac druhov zvierat žijúcich v zajatí, no podľa Global Times zatiaľ neboli oznámené žiadne konkrétne projekty. Sinogene však napríklad stojí aj za projektom z roku 2019, kedy vyprodukovala šesť identických klonov nemeckých ovčiakov, ktoré sú súčasťou policajných zložiek v Pekingu.
Napriek správam z Global Times a iných médií nie sú arktické vlky, ktoré sú poddruhom vlkov sivých (Canis lupus), ohrozeným druhom. V nadchádzajúcich desaťročiach však zrejme klimatické zmeny zásadne narušia ich zásobovanie potravinami vo voľnej prírode, uvádza WWF.
Je však nutné dodať, že nejde o prvý prípad klonovania ohrozených druhov. ScienceAlert pripomína, že v roku 2020 vedci z americkej spoločnosti Revive & Restore úspešne naklonovali ohrozenú fretku čiernonohú (Mustela nigripes).
V tom istom roku spoločnosť úspešne naklonovala aj ohrozeného koňa Przewalského (Equus przewalskii) a ich technici sa teraz pokúšajú oživiť vyhynutého holuba (Ectopistes migratorius) pomocou technológie klonovania.
Výhody klonovania
„Klonovanie je drasticky nedostatočne využívaný nástroj,“ povedal Ben Novak, vedúci vedecký pracovník v Revive & Restore pre Live Science. „V budúcnosti by to mohlo byť doslova záchranné lano pre druhy, ktoré sa stanú vzácnejšími alebo horšie, vyhynú.“
Hlavnou výhodou klonovania ohrozených druhov je, že zachováva množstvo genetickej diverzity v rámci druhu, povedal Novak. Ak sa klony dokážu rozmnožovať s inými neklonovanými jedincami, dáva to ohrozeným druhom šancu na boj, aby sa prispôsobili selekčným tlakom, ktoré ich ženú k vyhynutiu.
Ďalšou výhodou je, že sa dá použiť v spojení s existujúcimi programami chovu v zajatí, najmä ak sa používajú náhradné matky z iných druhov. Namiesto odoberania zvierat z voľnej prírody na vytvorenie populácie v zajatí môžu vedci odoberať genetické vzorky z divých zvierat a vytvárať klony v laboratóriu pomocou dostupnejších náhrad, ako to urobili s Mayou a jej matkou bígla.
„V prípade cicavcov sa zdá, že dva druhy musia mať spoločného predka pred menej ako 5 miliónmi rokov“, aby bolo náhradné tehotenstvo úspešné, povedal Novak. To otvára možnosť oživenia vyhynutých druhov pomocou blízko príbuzných živých náhradných druhov, dodal.
Nevýhody klonovania
Treba však spomenúť aj obmedzenia klonovania. Jedným z hlavných problémov je, že ešte nie je možné úspešne klonovať všetky zvieratá. Doteraz boli pomocou SCNT klonované iba cicavce, ryby, obojživelníky a jeden druh hmyzu, vysvetľuje Novak. Pre vtáky, plazy a cicavce znášajúce vajíčka, SCNT nefunguje, pretože vajíčka sa nevyvíjajú správne.
Klonovanie má tiež veľmi nízku úspešnosť v porovnaní s umelou insemináciou alebo oplodnením in vitro. Rovnako ako v prípade vlka Maya, výskumníci často musia vytvoriť stovky embryí a úspešne ich implantovať do viacerých náhrad, aby sa narodilo len jedno zviera, čo môže spôsobiť, že klonovanie bude nákladný proces.
Kvôli tomu budú zrejme najväčšiu rolu zohrávať súkromné spoločnosti, ako napríklad Sinogene a Revive & Restore. Väčšinu výskumu okolo klonovania však urobili univerzity, ktoré sú však nedostatočne financované.