Vedci sa rozhodli preskúmať desiatky rokov staré vzorky krvi od 14 astronautov NASA, ktorí v rokoch 1998 až 2001 lietali na misiách raketoplánov. Ako informuje portál Futurism, všetkých štrnásť vzoriek vykazovalo mutácie v ich DNA.
Je pravdepodobné, že tieto mutácie sú dostatočne nízke na to, aby nepredstavovali vážnu hrozbu pre dlhodobé zdravie astronautov. Výskum však podčiarkuje dôležitosť pravidelných zdravotných prehliadok pre astronautov a fakt, že o vesmíre toho vieme skutočne málo.
Je to o to dôležitejšie, pretože v nasledujúcich rokoch sa chce ľudstvo vydať na dlhšie misie na Mesiac. Tie by mali viesť k budovaniu stálej základne, z ktorej sa stane prestupná stanice pre ďalšie lety do hlbšieho vesmíru.
Vesmírne žiarenie
Špecifické mutácie, ako boli identifikované v novej štúdii publikovanej v časopise Nature Communications Biology, boli poznačené vysokým podielom krviniek, ktoré pochádzajú z jedného klonu. Ide o fenomén, ktorý je nazývaný aj klonálna hematopoéza.
Mutácie, ako je táto, môžu byť spôsobené vystavením nadmernému ultrafialovému žiareniu a iným formám žiarenia vrátane chemoterapie. V tomto prípade si odborní výskumníci myslia, že mutácie mohli byť výsledkom vesmírneho žiarenia.
„Astronauti pracujú v extrémnom prostredí, kde mnohé faktory môžu vyústiť do somatických mutácií, predovšetkým vesmírneho žiarenia, čo znamená, že existuje riziko, že tieto mutácie by sa mohli rozvinúť do klonálnej hematopoézy,” povedal vedúci autor David Goukassian, profesor medicíny na Icahn School of Medicine at Mount Sinai v New Yorku.
NASA chce strieť rozdiely medzi mužmi a ženami
Téma zdravia astronautov je momentálne aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým. Svet momentálne čaká na spustenie prvej misie Artemis, ktorá bola síce už dvakrát odložená, no vo výsledku má priniesť návrat človeka na Mesiac. Len minulý rok sa pritom NASA rozhodla navrhnúť zmenu limitov žiarenia, ktorým môžu byť vystavení jej astronauti, aby ochránili svoje zdravie.
Stručne vysvetlené, agentúra NASA sa snaží umožniť mladším astronautom, aby mohli byť vystavený relatívne vyššiemu množstvu žiarenia ako tí starší. Okrem toho je cieľom odstrániť rozdiely v limitoch medzi mužmi a ženami.
Mutácie vedcov prekvapili
Čo sa týka samotného výskumu, vzorky krvi boli odobraté 12 mužom a dvom ženám desať dní pred ich letom do vesmíru a potom v deň ich opätovného pristátia na Zemi. Vzorky sa potom kryogénne skladovali pri teplote -80 stupňov Celzia približne dve desaťročia.
Odhalené mutácie vo vzorkách krvi sa podobajú druhu somatických mutácií, ktoré vidíme u starších ľudí. To je samo o sebe zaujímavé, ak vezmeme do úvahy, že priemerný vek astronautov bol iba 42 rokov. „Hoci klonálna hematopoéza, ktorú sme pozorovali, bola relatívne malej veľkosti, skutočnosť, že sme pozorovali tieto mutácie, bola prekvapivá vzhľadom na relatívne nízky vek a zdravie týchto astronautov,” povedal Goukassian.
Extrémne prostredie hlbokého vesmíru
„Prítomnosť týchto mutácií nemusí nutne znamenať, že sa u astronautov vyvinie srdcovo-cievne ochorenie alebo rakovina,” dodal, „ale existuje riziko, že časom k tomu môže dôjsť v dôsledku neustáleho a dlhodobého vystavenia sa extrémnemu prostrediu hlbokého vesmíru.”
Preto Goukassian a jeho tím odporúčajú, aby NASA pravidelne kontrolovala astronautov na tieto druhy mutácií. Vedci už dlho špekulujú o početných zdravotných rizikách, ktorým čelia astronauti, keď trávia dlhší čas vo vesmíre. Úlohou vedcov je teraz objaviť ich čím viac, pretože vďaka tomu lepšie môžeme z dlhodobého hľadiska zabezpečiť ich bezpečnosť.
