Nedokážeš pohnúť ani prstom a k tomu cítiš čudný tlak na hrudi. A aby toho nebolo málo, v kúte izby akoby stála tmavá postava. Desivý sen? Nie, to je realita mnohých ľudí, ktorí trpia spánkovou paralýzou, informuje portál Daily Mail.
Podľa lekára Amira Khana ide o stav, keď sa tvoj mozog zobudí skôr, než tvoje telo. Deje sa to počas REM fázy spánku – tej, keď snívame. Aby sme svoje sny „nehrali“ naživo, naše svaly sú vtedy dočasne vypnuté. Ak sa však v tejto chvíli preberie vedomie, výsledkom je nepríjemný pocit bezmocnosti a „ochrnutia“.
Strašidelné, ale nie nebezpečné
Ľudia opisujú, že cítia tlak na hrudi, neviditeľnú silu, ktorá ich drží, alebo dokonca vidia tiene a postavy v miestnosti. Môžu mať dokonca pocit, že nemôžu dýchať či prehĺtať. Niet divu, že v minulosti sa o spánkovej paralýze hovorilo ako o „starej strige“, ktorá sadá spiacim na hruď.
Vysvetlenie je však jednoduché – mozog je napoly v snovom svete a napoly bdelý. Preto sa ti môžu zdať tieto halucinácie až nadprirodzené.
Dobrou správou je, že celá táto epizóda trvá len pár sekúnd, maximálne pár minút, a je úplne neškodná. „Vieme, že je to desivé, ale netreba panikáriť. Telo sa len snaží dobehnúť mozog,“ upokojuje Dr. Khan.
Najčastejšími spúšťačmi sú nepravidelný spánok, stres a zlá spánková hygiena. Ak teda chceš minimalizovať riziko, kľúčové je držať sa pravidelného režimu a dopriať si kvalitný oddych. Menej stresu znamená tiež menej nočných hororov.
Tipy, ako sa spánkovej paralýze vyhnúť
Najdôležitejší je práve pravidelný režim – telo miluje rutinu, preto mu pomáha, ak chodíš spať a vstávaš približne v rovnakom čase. Rovnako dôležité je dopriať si dostatočný počet hodín spánku, pretože unavený mozog má väčšiu tendenciu zobudiť sa v nesprávnom momente a nechať telo pozadu.
Veľký rozdiel urobí aj to, čo robíš pred spaním. Vytvor si malý večerný rituál, napríklad pokojné čítanie, teplý bylinkový čaj alebo krátke cvičenie na uvoľnenie.
Ak si nosíš napätie a stres až do postele, mozog má problém úplne „vypnúť“, a práve to môže viesť k nočným prebudeniam. Nauč sa ho odbúrať – či už športom, meditáciou alebo obyčajnou prechádzkou.
Čo na to hovorí veda
Hoci moderná medicína nemá všetky odpovede, výskumy ukazujú, že paralýza a halucinácie sú častejšie u ľudí s úzkosťou, traumou alebo nespavosťou. Jedna štúdia na športovcoch dokonca odhalila súvislosť s depresívnymi symptómami. Až 18 % mladých zažíva spánkovú paralýzu občas, 7 % dokonca každý týždeň.
Spánková paralýza je síce desivá, ale nie nebezpečná. Tvoj najlepší recept je kvalitný spánok, pravidelný režim a menej stresu. A ak sa to predsa len stane, pamätaj, je to len pár sekúnd a opäť budeš pánom svojho tela.