Kým sa najlepšie mozgy planéty zaoberajú pravdepodobnou možnosťou zániku našej planéty, a síce absorbciou Zeme slnkom, ktorá by podľa odhadov mohla nastať o 7,5 miliardy rokov, vo vzduchu visí otázka, či sa toho ľudstvo vôbec dožije.
Okrem umelých nástrojov "Armagedonu", akým je napríklad jadrová vojna je klimatická kríza jednou z najväčších hrozieb, ktorej ľudstvo čelí. Hoci jej následky pociťujeme už dnes, vedci odhadujú, že časom vytvoria zo Zeme natoľko nehostinné prostredie, že v ňom ľudstvo nebude mať šancu prežiť.
Superpočítač nám nedáva veľké šance
Otázkou ako sa budú klimatické zmeny v priebehu rokov vyvíjať sa zaoberali vedci z Bristolskej univerzity. Na predikciu vývoja použili superpočítač, ktorý vytvoril simuláciu predpokladaných zmien. Svoju štúdiu publikovali v odbornom časopise Nature Geoscience.
Výsledky štúdie zrejme nepotešia nikoho. Podľa výsledkov výskumu sa budú extrémne prejavy počasia časom zhoršovať. To povedie k zásadným zmenám zemského povrchu a planéta sa stane neobývateľnou pre väčšinu cicavcov.
Vznik superkontinentu
Projekcie predpovedajú, že pohyb zemských tektonických platní povedie spojeniu svetových kontinentov, v dôsledku čoho vznikne nový superkontinent - Pangea Ultima.
„Novovzniknutý superkontinent by efektívne vytvoril trojitý šok,“ povedal hlavný autor štúdie Alexander Farnsworth. Ten by podľa Farnswortha viedol k veľkému nárastu teploty. Okrem toho by mohli častejšie vznikať sopečné erupcie, ktoré by produkovali do atmosféry uvoľňovali extrémne množstvo oxidu uhličitého do atmosféry, čím by sa planéta ďalej otepľovala.
Neznesiteľné teploty
Podľa vedcov by na novom kontinente bolo obývateľných len 8 až 16 percent plochy. Ak by ľudstvo nezahubili rozsiahle zmeny usporiadania kontinentov, s najväčšou pravdepodobnosťou tak môžu urobiť vysoké teploty.
„Teploty v rozmedzí 40 až 50 stupňov Celzia, či dokonca vyššie denné extrémy spojené s vysokou vlhkosťou, by nakoniec náš osud spečatili. Ľudia - spolu s mnohými ďalšími druhmi - by vymreli pre neschopnosť vyrovnať sa s týmto teplom,“ konštatuje Farnsworth.
Doteraz sa cicavcom – vrátane ľudí – darilo prežiť na Zemi vďaka schopnosti prispôsobiť sa extrémom počasia prostredníctvom adaptácií, ako je srsť a hibernácia v chlade, ako aj krátke obdobia hibernácie.
Zatiaľ čo cicavce sa prispôsobili, aby prežili nízke teploty, ich tolerancia voči vysokým teplotám zostala počas miliónov rokov ich vývoja konštantná. Dlhotrvajúce nadmerné teplo, ako to predpovedá simulácia, je teda oveľa ťažšie prekonať, vďaka čomu by sa Zem v konečnom dôsledku stala pre cicavce nehostinným miestom pre život.
Konečný scenár môže byť horší
Znie to ako z katastrofického filmu. Jedinou útechou je, že tento scenár by sa mal naplniť až o 250 miliónov rokov. V atmosfére by mohlo byť v tom čase až dvakrát viac oxidu uhličitého ako dnes. Skutočnosť však môže byť ešte horšia. Vedci totiž pracovali s predpokladom, že by ľudia okamžite prestali spaľovať fosílne palivá. V opačnom prípade môžu nezvratné zmeny podľa spoluautora štúdie profesora Benjamina Millsa nastať aj skôr.
„Je životne dôležité nestratiť zo zreteľa našu súčasnú klimatickú krízu, ktorá je výsledkom ľudských emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje spoluautorka štúdie doktorka Eunice Lo.
„Zatiaľ čo predpovedáme neobývateľnú planétu za 250 miliónov rokov, už dnes zažívame extrémne horúčavy, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie. To je dôvod, prečo je kľúčové čo najskôr dosiahnuť čisté nulové emisie,“ uzavrela.
