Vedci zrejme rozlúskli záhadu okolo kusu skaly, ktorý zdieľa obežnú dráhu Zeme okolo Slnka. Ako píše portál ScienceAlert, pôvod asteroidu Kamo‘oalewa, objaveného v roku 2016, je istým zmyslom záhadou, ale astronómovia veria, že tento „druhý Mesiac Zeme” by v skutočnosti mohol byť kus starého dobrého Mesiaca.
Nová analýza dokonca identifikovala kráter, z ktorého by mohol byť vyrytý. Tím pod vedením astronóma Yifei Jiao z Univerzity Tsinghua v Číne pomocou numerických simulácií určil vlastnosti krátera, ktoré pravdepodobne viedli k vytvoreniu asteroidu. Okrem toho našli aj skutočný kráter, ktorý zodpovedá týmto vlastnostiam: kráter Giordano Bruno na odvrátenej strane Mesiaca.
Mnohé sme ešte neobjavili
„Skúmali sme procesy pre migračné úlomky vytvorené nárazom na Mesiaci do spoločného priestoru obežných dráh Zeme a prezentovali podporu pre možný pôvod Kamo‘oalewa z tvorby krátera Giordano Bruno pred niekoľkými miliónmi rokov,” píšu vo svojom článku výskumníci.
„Toto by priamo prepojilo konkrétny asteroid vo vesmíre s jeho zdrojovým kráterom na Mesiaci a naznačuje existenciu ďalších malých asteroidov pochádzajúcich z Mesiaca, ktoré ešte neboli objavené v blízkosti Zeme.”
Zem má, v porovnaní s väčšinou planét slnečnej sústavy, veľmi málo mesiacov - len jeden. Aj preto je pre nás ľahšie prehliadať ďalšie minimesiace, ktoré sa potulujú v našej blízkosti. Kamo‘oalewa je však iný. Aspoň stáročia sa pohybuje v blízkosti Zeme, zdieľajúc orbitálnu blízkosť so Slnkom.
A jeho vzdialenosť od Zeme sa výrazne mení, takže ňou nie je uchopený tak, ako starý dobrý Mesiac. Nakoniec sme však našli a predstavoval hádanku. Nový vedecký článok však prišiel s veľmi pravdepodobným vysvetlením.
Druhý mesiac môže byť Mesiac
Spôsob, akým Kamo‘oalewa odráža svetlo, a jeho farba sú veľmi podobné povrchu Mesiaca a nie iným blízkym asteroidom. Spolu s bližším štúdiom jeho orbitálnych vlastností vedci dospeli k záveru, že zvláštna skala bola kedysi súčasťou Mesiaca.
Jiao a kolegovia teraz svoju analýzu posúvajú o krok ďalej, používajúc fyzikálne a orbitálne vlastnosti asteroidu a modely lunárnych nárazov, aby zistili, odkiaľ pochádza. Napríklad, keďže má Kamo‘oalewa dosť rýchlu rotáciu, musí to byť celkom pevný kus. Inak by sa rozpadol na sprchu úlomkov.
Asteroidy v blízkosti Zeme zvyknú zostať blízko Zeme nie dlhšie ako 100 miliónov rokov, čo znamená, že Kamo‘oalewa musí byť mladší. Náraz o veľkosti potrebnej na vyrytie asteroidu by tiež vytvoril úlomky, ktoré by sa očakávali zachovať asi 10 miliónov rokov. Keďže sme však žiadne nenašli, naznačuje to, že Kamo‘oalewa je starí v rozmedzí 10 až 100 miliónov rokov.
Všetko do seba zapadá
Na Mesiaci nie je veľa kráterov, ktoré by veľkosťou vyhovovali a boli by tiež mladšie ako 100 miliónov rokov. Existuje niekoľko desiatok kandidátov, ale kráter Giordano Bruno, s priemerom 22 kilometrov a vekom menej ako 10 miliónov rokov, je najlepším z nich, zistili výskumníci.
„Je jasné, že najväčšie, najmladšie krátery sú pravdepodobnejšími zdrojmi, pretože produkujú viac únikových úlomkov, ktoré sa stále nachádzajú vo vesmíre alebo v oblasti spoločnej obežnej dráhy Zeme,” píšu. „A naozaj, Giordano Bruno je jediným možným zdrojovým kráterom, ktorý spĺňa kritérium.”
Zloženie okolo stien a okraja krátera je podobné zloženiu Kamo‘oalewa, pričom až 400 úlomkov veľkosti tohto asteroidu mohlo byť vyvrhnutých z miesta po náraze. Simulácie naznačujú, že väčšina týchto úlomkov odletí z obežnej dráhy Zeme do 10 miliónov rokov po náraze, ale je úplne možné, že vzácne výnimky zostanú a ocitnú sa na orbite podobnej Kamo‘oalewa.
Zásadná misia
Dôkazy majú nateraz ďaleko od presvedčivosti, ale čoskoro sa to môže zmeniť. Na Zemi totiž máme lunárne meteority, ktoré boli spojené s kráterom Giordano Bruno.
A Čínska národná vesmírna agentúra má v pláne vyslať ďalší rok misiu Tianwen-2 na vzorkovanie asteroidov, ktorá bude skúmať Kamo‘oalewa. Ak sa jej podarí získať vzorku a dopraviť ju pre vedecké štúdie na Zemi, záhada bude definitívne rozlúsknutá.