Kalová lagúna pri meste Mailuu-Suu, ktorá zadržiava približne 700 tisíc metrov kubických rádioaktívnej hlušiny z uránových baní, sa po zosuve pôdy v roku 2017 stala nestabilnou. V dôsledku ďalšieho zosuvu alebo zemetrasenia by mohol jej obsah preniknúť do riečneho systému, ktorý sa využíva na zavlažovanie poľnohospodárskych oblastí v Kirgizsku, Uzbekistane a Tadžikistane.
Pretrhnutie odkaliska by zrejme región urobilo neobývateľným a vyhnalo z domovov milióny ľudí v týchto troch krajinách, uvádzajú štúdie v rámci projektu Európskej komisie a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Vyplýva z nich, že typ odpadu uložený v odkalisku nemožno bezpečne ponechať na súčasnom mieste a je nutné ho premiestniť ďalej od brehov rieky Majluu-Suu.
Ferganské údolie, kam by sa kontaminovaná voda dostala, je najhustejšie osídlenou oblasťou v Strednej Ázii. Žije v ňom 16 miliónov obyvateľov, z ktorých mnohí sú odkázaní na pestovanie bavlny, ryže, obilia, ovocia a zeleniny.
„Ak rieka kvôli zosuvu pôdy prenikne hrádzami, hlušina z dvoch banských skládok sa dostane do vody,“ uviedla Gulšair Abdullajevová, vedúca rádiologického laboratória v meste Majluu-Suu. „Ekologická katastrofa by bola takmer porovnateľná s Černobyľom,“ dodala.
Rieka v ohrození
Štúdie ukázali, že odpad na týchto skládkach je tekutý, čo je obzvlášť nebezpečné. V prípade silného zemetrasenia by sa mohol dostať do rieky, hovorí Sebastian Hess, inžinier nemeckej firmy GEOS, ktorú si najala kirgizská vláda. „To by bola strašná katastrofa,“ dodal s tým, že voda, ktorej hrozí zamorenie, sa používa na zavlažovanie polí.
Zosuv pôdy v roku 2017 mal za následok zdvihnutie hladiny rieky, čím sa voda priblížila k hrádzi odkaliska a narušila jej základy. Vláda v Biškeku a spoločnosť GEOS odhadujú, že na premiestnenie odpadu z dvoch nezabezpečených skládok na jedno vzdialenejšie od rieky bude potrebných 22 až 25 miliónov eur.
V okolí mesta Mailuu-Suu sa nachádzajú jedny z najväčších skládok uránovej rudy na svete. Bane tam boli v prevádzke od 40. do 60. rokov 20. storočia. Továreň v meste spracovávala uránovú rudu aj z ďalších baní v oblasti.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
