Skládka odpadu ležiaca pri Hlohovci medzi Pastuchovom a Dolným Trhovišťom môže spôsobiť ekologickú katastrofu.Facebook/polícia Sr/
StoryEditor

Rádioaktívny odpad či nelegálne ropné lagúny. Skládka pri Hlohovci straší už niekoľko rokov, môže spôsobiť ekologickú katastrofu

Michal Čiernik25.10.2022., 15:00h

Ropné lagúny, chemikálie, ktoré kontaminujú spodnú vodu či zle uložený odpad, ktorý sa dostal do okolitej ornej pôdy. O problémoch na skládke Vlčie hory sa vie už roky. Ako dlho však potrvá, kým táto environmentálna bomba vybuchne a napácha ešte väčšie a nezvratné škody?

Lajkuj Brainee.sk na

Skládka odpadu ležiacu pri Hlohovci medzi Pastuchovom a Dolným Trhovišťom sa otvorili medzi rokmi 1993 a 1994. V negatívnom svetle sa predstavila prvýkrát už v roku 2007. Vtedy ju od spoločnosti Slovakofarma Hlohovec prebrala firma Plastic People. Zo skládky sa postupne stala časovaná bomba. 

Obyvateľom žijúcim v okolitých obciach a v Hlohovci začali zo začiatku robiť vrásky na čele časté požiare. Medzi rokmi 2008 až 2012 uskutočnili krajskí hasiči vyše 40 výjazdov mierených na skládku. Najčastejším problémom bol nesprávne uložený odpad respektíve nedostatočne prekrytý vrstvou zeminy, kvôli chladeniu skládky. Komunálny odpad, plný biologického materiálu, v ktorom stále prebiehajú chemické procesy, môže dosahovať až 90 stupňov Celzia. Nesprávne uskladnenie môže viesť k zvýšenému riziku požiarov. Najväčší požiar na skládke zaznamenali na prelome novembra a decembra 2011. Skládka vtedy horela týždeň bez prestania a vystriedalo sa tu 45 vozidiel a 192 hasičov.

V roku 2015 bolo v areáli odpadového hospodárstva pri Hlohovci opäť rušno. Zásah si vyžiadal prítomnosť hasičov, hygienikov a chemikov. „Potvrdilo sa, na čo sme my už dlhé roky poukazovali,“ povedal pre TASR vtedajší primátor Hlohovca Miroslav Kollár. Kontrola, ako sa uvádza v záverečnej správe, konštatovala, že prevádzkovateľ umiestňoval nebezpečný odpad aj na iných miestach, ako má povolené v integrovanom povolení. Na skládku bežného odpadu ukladal napríklad obaly so zvyškami nebezpečných látok. Zistené boli aj vysoko nebezpečné látky s karcinogénnym účinkom – na báze olejov, benzínov a rozpúšťadiel a tiež čierny kal, pre ktorý sú charakteristické ropné látky na báze palív. Uskladnenie bežného odpadu robila Plastic People, s.r.o. aj mimo plochy, ktorú má zabezpečenú drenážnym a tesniacim systémom, čo umožňuje prienik do podložia.

V pozore boli aj aktivisti zo združenia Greenpeace. Podarilo sa im získať pár vzoriek vody a sedimentov v blízkosti plota areálu. „Podarilo sa nám nájsť miesto, odkiaľ vytekala zapáchajúca tekutina priamo spod plota skládky, rovnako aj „jazierko“, v ktorom sa kvapaliny unikajúce z areálu hromadili,“ povedala vtedajšia hovorkyňa Greenpeace. Vo vode sa potvrdilo až 15 znečisťujúcich látok, medzi ktorými boli bisfenol A, dibutyl ftalát a trojica herbicídov. Látky ktoré sú na zozname prioritných nebezpečných chemikálií Európskej agentúry pre chemické látky extrémne prekračovali najvyššie predpokladané koncentrácie bez škodlivých účinkov pre ekosystém (PNEC). Napríklad herbicíd Triallate vo vodnej vzorke prekročil hodnotu PNEC 494-násobne.

Lukratívne zákazky 

Ako uvádza DennikN, mohli nebezpečné látky pochádzať aj zo štátnych inštitúcií. Ministerstvo obrany si totiž v roku 2013 objednalo od Plastic People odvoz približne dvetisíc ton rôzneho vojenského odpadu, medzi ktorými boli oleje a iné nebezpečné kvapaliny. Ďalším štátnym podnikom v tom období, ktorý mal zmluvu s touto spoločnosťou bola aj Slovensku pošta. Od nich však na skládku malo smerovať „len“ 80 ton odpadu. Tí však zmluvu s Plastic People prerušili ešte v roku 2014. Ministerstvo vnútra však ich služby využívalo až do roku 2016, rok po odhalení nelegálnych praktík s odpadom.

Na pokuty a nariadenia kašľú

Na základe zistení okresný úrad v marci 2016 zakázal činnosť a prevádzkovanie celého zariadenia. „Chemické látky v priestore skládky možno charakterizovať ako látky vysoko nebezpečné s klasifikáciou nebezpečenstva ako: toxické látky, veľmi horľavé látky, žieraviny, a látky nebezpečné pre životné prostredie. V kontrolnom bode boli zistené aj rádioaktívne látky 100 násobne prevyšujúce hodnotu prírodného pozadia“ konštatoval úrad.

V októbri 2017 chcela Slovenská inšpekcia životného prostredia preveriť, ako firma, nie však Plastic Peaple ale po novom FORBI GROUP s.r.o., plní opatrenia na nápravu, ktoré jej prikázali urobiť. Nelegálnu činnosť však videli už z príjazdovej cesty.„Jedno z vozidiel bolo zahliadnuté ako vysypáva odpad z kontajnera na prevádzkovateľom protiprávne vytvorenom páse z odpadu opretom o svah 1. etapy skládky, ktorý sa od poslednej kontroly dňa 22. 02. 2016 výrazne zvýšil,“ konštatujú v správe o environmentálnej kontrole inšpektori.

image

Vieš, kde v skutočnosti končí darované oblečenie? Riešenie jednej katastrofy môže spôsobiť ďalšiu

Opakované porušovanie nariadení, neplnenie si povinností a neplatenie pokút vyústilo v roku 2018 k ďalšej kontrole, tento krát sa však jednalo o najdlhšiu obhliadku miesta činu v histórii Slovenska. Vedúci oddelenia enviro kriminality Prezídia Policajného zboru SR Mário Kern povedal, že na skládku boli vozené odpady pevného i tekutého skupenstva, niektoré z nich nebezpečné. ,,Jediným motívom na takéto konanie bol zisk, v tomto prípade naozaj veľký," konštatoval Kern. Taktiež pripustil, že súčasný stav na skládke môže mať vplyv na životné prostredie. Niektoré z uložených materiálov si podľa neho vyžadujú okamžitý zásah a otázkou zostáva, či prevádzkovateľ skládky je schopný vykonať túto činnosť. „Inak prejde táto povinnosť na štát, ktorý musí dbať o životné prostredie pre svojich občanov,“ dodal. 

Zatiaľ nepomohla ani dotácia od štátu

Namiesto toho, aby spoločnosť FORBI GROUP riešila vzniknuté problémy, zhostila sa úlohy mŕtveho chrobáka a spoločnosť v dôsledku zlúčenia zanikla. Jej právnym nástupcom sa stala firma COMETAR, s.r.o., ktorá je zhodou okolností momentálne tiež v likvidácii.

Nečinnosť súkromných majiteľov areálu skládky nakoniec prinútila štát konať. Ten v roku 2020 vyhlásil verejné obstarávanie na ktoré si vyhradil až päť miliónov eur. Firma, ktorá túto verejnú súťaž vyhrá má za úlohu analyzovať a následné odstrániť nezákonne umiestneného odpadu na skládke Vlčie hory. Rok na to súťaž vyhrala jediná zúčastnená firma. Český Metrostav a.s. získal na odstránenie nebezpečnej skládky od štátu 156 672 eur.

image

Žijú na ploche o veľkosti A4, o slnku môžu len snívať. Organizácia kritizuje slovenskú sieť reštaurácií ohľadom sliepok

Dnes dúfajme, že na skládke prebieha aspoň analýza nebezpečného odpadu, lebo likvidácia to určite nie je. Podľa ministerstva životného prostredia nebol do teraz vyplatený ani cent z uložených pokút presahujúcich až dva milióny eur. A betónové nádrže s nebezpečnými chemikáliami sa každú chvíľu môžu vyliať a znečistiť nie len najbližšie okolie ale aj spodné vody, ktoré smerujú k okolitým dedinám. Preto dúfajme že po udelení pokút, vyplatení verejného obstarávania a návšteve ministra životného prostredia sa konečne začne niečo robiť aj s odpadom na Vlčej hore. 

menuLevel = 2, menuRoute = notsorry/news, menuAlias = news, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
19. apríl 2024 17:43