Po zemetrasení a cunami v Tokiu v roku 2011, ktoré spôsobili haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime, jej okolie muselo opustiť 160-tisíc ľudí. Podobne ako v Černobyle, príroda a zvieratá tam ostali žiť svojim vlastný životom.
Keď Japonský vedci robili výskum v oblastiach zasiahnutých haváriou, aby zistili ako rádioaktivita ovplyvnila gény tamojších zvierat, prišli na niečo nečakané.
Jedinečný druh diviaka
Sledovali rádioaktívne diviaky po dobu štyroch rokov. Zistili, že hladina rádioaktívneho cézia je u nich 137 300-krát vyššia, než je to bezpečné.
Výsledky štúdie publikovali v magazíne Proceedings of the Royal Society B. Vyplýva z nich, že nedošlo k žiadnym génovým mutáciám, ale zistilo sa, že tamojšie diviaky sa krížili s domácimi prasatami. Analyzovali genetické sekvencie, ktoré zozbierali v rokoch 2006 až 2018. Osemnásť diviakov, fenotypicky identifikovaných ako diviaky (vyzerajúci ako diviaky), malo génový pôvod v európskych domácich ošípaných. Prvé skrížené diviaky sa objavil v roku 2015.
„Biologická invázia“ začala, potom čo sa sa diviaky z okolitých kopcov postupne presunuli do vyľudnených miest a prišli do kontaktu s domácimi ošípanými, ktoré tam ostali po tom, čo boli miestni farmári nútení opustiť svoje domovy.
Ich gény sa zriedia
Štúdia tiež zistila, že medzičasom bolo objavených viac hybridov diviakov za hranicami oblastí zasiahnutých žiarením z Fukušimy, pričom domáce gény ošípaných sa zjavne dostali do bežnej populácie kancov.
Donovan Anderson, vedecký pracovník zapojený do štúdie, však uviedol, že gény ošípaných sa s najväčšou pravdepodobnosťou zriedia s každou budúcou generáciou.
Od roku 2018 sa ľudia začali pomaly sťahovať späť do predtým opustených oblastí blízko Fukušimy. Úrady hlásili, že s diviakmi, ktoré sa neboja ľudí, si nevedia dať rady. Zdá sa však, že je len otázkou času, kedy sa diviaky musia presunúť späť do hôr. Medzičasom sa zdá, že si užívajú.
„Ľudia sú skutočne jedinými predátormi týchto diviakov,“ uviedol Anderson. „Takže keď sa ľudia vrátia, bude skutočne zaujímavé sledovať, čo to s diviakmi urobí,“ uzavrel.
Nový život
Evakuácia človeka z oblasti vyústila do návratu divokej prírody. Pôvodný modrý kvet, ktorý predtým zmizol, začal na opustených miestach rásť len dva roky po katastrofe. Vedci zaznamenali podobnú prírodnú renesanciu po černobyľskej jadrovej katastrofe na Ukrajine. Po opustení oblasti v roku 1986 sa počet medveďov, jeleňov, bizónov, vlkov, rysov a koní niekoľkokrát znásobil.
