Strach môže byť zničujúci, chorobný a veľmi nepríjemný. No v niektorých situáciach aj veľmi zábavný a dokonca užitočný, keď sa prejaví ako inštinktívna reakcia na nebezpečenstvo, ktorá môže v konečnom dôsledku zvýšiť naše šance na prežitie v krízovej situácii.
V snahe lepšie porozumieť strachu a tomu, ako funguje, zmapoval tím, vedený neurobiológom Hui-Quan Li z Kalifornskej univerzity v San Diegu, chemické zmeny v mozgu a nervovej signalizácii u myší, ktoré boli vystavené situáciám vyvolávajúcim strach. A čo je ešte lepšie, prišiel na to, ako to zastaviť.
„Naše výsledky poskytujú dôležité poznatky o mechanizmoch zapojených do zovšeobecňovania strachu,“ hovorí neurobiológ Nicholas Spitzer z UC San Diego.
Štúdia bola vykonaná na geneticky modifikovaných myšiach, ktorým bol do ich mozgových buniek pridaný fluorescenčný proteín, aby vedci mohli sledovať zmeny v mozgu.
Konkrétne sa zamerali na časť zvanú dorsal raphe nucleus, ktorá sa nachádza na mozgovom kmeni cicavcov. Táto časť mozgu je zodpovedná za moduláciu nálady a úzkosti, ako aj za poskytovanie podstatného množstva sérotonín do predného mozgu.
Pomocou výskumu však zistili, že má aj veľký podiel pri určovaní strachu. Zistili, že silné vydesenie zmenilo mechanizmus prenosu neurónov, ktorý následne vyvolal nielen reakciu strachu, ale aj s ním spojené symptómy zodpovedajúce strachu alebo úzkostnej poruche.
Ako vypnúť strach
Jedným zo spôsobov, ako tieto príznaky utlmiť, bolo vpichnúť myšiam špecifický vírus, ktorý potláča gén zodpovedný za zmenu prenosu neurónov. Keď ho výskumníci skúšali na myšiach, nerozvinuli sa u nich žiadne príznaky poruchy strachu, ktoré sa pozorovali u myší bez tohto vírusu.
„Zatiaľ to nie je liek. Je to však sľubný začiatok na ceste, ktorá by mohla viesť k účinnej liečbe posttraumatického stresovej poruchy,“ dodali vedci na záver.
