Srdce v hrdle. Motýle v bruchu. Zlý pocit. To všetko sú frázy, ktoré mnohí ľudia používajú na opis strachu a úzkosti, píše portál The Conversation. Pravdepodobne si pociťoval úzkosť na hrudi alebo v žalúdku, no tvoj mozog zvyčajne nebolí, keď sa bojíš.
Mnoho kultúr spája zbabelosť a statočnosť viac so srdcom alebo vnútornosťami ako s mozgom. Veda však tradične vníma mozog ako miesto zrodu a miesto spracovania strachu a úzkosti. Prečo a ako potom cítime tieto emócie v iných častiach tela?
„Som psychiater a neurológ, ktorý skúma a lieči strach a úzkosť. Vo svojej knihe „Bojím sa“ vysvetľujem, ako funguje strach v mozgu a tele a čo spôsobuje s telom prílišná úzkosť. Výskum potvrdzuje, že zatiaľ čo emócie pochádzajú z vášho mozgu, je to vaše telo, ktoré vykonáva príkazy,” hovorí Arash Javanbakht, docent psychiatrie na Wayne State University.
Ako pokračuje, zatiaľ čo náš mozog sa vyvinul, aby nás zachránil pred padajúcim kameňom alebo dravým dravcom, úzkosti moderného života sú často oveľa abstraktnejšie.
Čo je strach a stres?
„Pred 50-tisíc rokmi mohlo byť odmietnutie vaším kmeňom smrťou, ale neodvedenie skvelej práce na verejnom prejave v škole alebo v práci nemá rovnaké následky. Váš mozog však nemusí poznať rozdiel. Existuje niekoľko kľúčových oblastí mozgu, ktoré sa výrazne podieľajú na spracovaní strachu,” vysvetľuje Javanbakht.
Keď niečo vnímaš ako nebezpečné, bez ohľadu na to, či je to namierená zbraň alebo nepríjemné pohľady skupiny ľudí, tieto zmyslové vstupy sa najskôr prenesú do amygdaly. „Táto malá oblasť mozgu v tvare mandlí, ktorá sa nachádza v blízkosti vašich uší, zisťuje význačnosť alebo emocionálnu závažnosť situácie a ako na ňu reagovať. Keď niečo uvidíte, určí, či to máte zjesť, zaútočiť, utiecť alebo mať s tým sex.”
Keďže detekcia hrozieb musí byť rýchla, amygdala sa vyvinula tak, aby obchádzala oblasti mozgu zapojené do logického myslenia a mohla priamo zapojiť fyzické reakcie. „Hipokampus je blízko a pevne spojený s amygdalou. Ide o zapamätanie si toho, čo je bezpečné a čo nebezpečné, najmä vo vzťahu k životnému prostrediu – dáva strach do kontextu.”
Takže keď napríklad vidíš nahnevaného leva v zoo a na Sahare, obe situácie spúšťajú reakciu strachu v amygdale. Ale hipokampus zasiahne a zablokuje reakciu v zoo, pretože ti nehrozí priame nebezpečenstvo.
„Prefrontálny kortex, ktorý sa nachádza nad vašimi očami, sa väčšinou podieľa na kognitívnych a sociálnych aspektoch spracovania strachu. Môžete sa napríklad báť hada, kým si neprečítate znamenie, že had nie je jedovatý, alebo kým vám majiteľ nepovie, že je to ich priateľský maznáčik,” pokračuje odborník.
Prefrontálny kortex je zvyčajne vnímaný ako časť mozgu, ktorá reguluje emócie, no môže ťa tiež naučiť strachu na základe tvojho sociálneho prostredia. Môžeš sa napríklad cítiť neutrálne pri stretnutí so šéfom, no okamžite sa cítiš nervózne, keď ti kolega povie klebetu o prepúšťaní.
Strach a zvyšok tela
Ak sa tvoj mozog rozhodne, že reakcia na strach je v konkrétnej situácii opodstatnená, aktivuje kaskádu neurónových a hormonálnych dráh, aby ťa pripravila na okamžitú akciu. Niektoré reakcie typu bojuj alebo uteč – ako zvýšená pozornosť a detekcia hrozieb – sa odohrávajú v mozgu. Ale telo je miesto, kde sa deje väčšina akcií.
„Niekoľko ciest pripravuje rôzne telesné systémy na intenzívnu fyzickú aktivitu. Motorická kôra mozgu vysiela rýchle signály do vašich svalov, aby ich pripravila na rýchle a silné pohyby. Patria sem svaly na hrudníku a žalúdku, ktoré pomáhajú chrániť životne dôležité orgány v týchto oblastiach. To môže prispieť k pocitu napätia v hrudníku a žalúdku v stresových podmienkach.”
Sympatický nervový systém je plynový pedál, ktorý urýchľuje systémy zapojené do boja alebo úteku. Sympatické neuróny sú rozšírené po celom tele a sú obzvlášť husté na miestach, ako je srdce, pľúca a črevá. Tieto neuróny spúšťajú nadobličky, aby uvoľnili hormóny, ako je adrenalín, ktoré prechádzajú krvou, aby dosiahli tieto orgány a zvýšili rýchlosť, s akou podstupujú reakciu strachu.
Aby sa zabezpečil dostatočný prísun krvi do svalov, signály zo sympatického nervového systému zvyšujú frekvenciu vášho srdca a silu, ktorou sa sťahuje. V hrudníku cítiš zvýšenú srdcovú frekvenciu a kontrakciu, a preto môžeš pocit intenzívnych emócií spojiť so srdcom.
„Vo vašich pľúcach signály zo sympatického nervového systému rozširujú dýchacie cesty a často zvyšujú rýchlosť a hĺbku dýchania. Niekedy to má za následok pocit nedostatku vzduchu,” hovorí Javanbakht.
A keďže trávenie je poslednou prioritou počas boja alebo úteku, aktivácia sympatiku spomalí tvoje črevo a zníži prietok krvi do žalúdka, aby sa ušetril kyslík a živiny pre životne dôležité orgány, ako je srdce a mozog. Tieto zmeny v tvojom gastrointestinálnom systéme môžu byť vnímané ako nepohodlie spojené so strachom a úzkosťou.
Všetko sa vracia do mozgu
Všetky telesné pocity sa potom prenášajú späť do mozgu cez miechu. Tvoj už aj tak úzkostlivý a veľmi bdelý mozog potom spracováva tieto signály na vedomej aj nevedomej úrovni. Do sebauvedomenia sa opäť zapája aj prefrontálny kortex, ktorý v tomto prípade označuje a pomenúva fyzické vnemy - napríklad pocit napätia alebo bolesti v žalúdku - a pripisuje im kognitívnu hodnotu, ako napríklad „toto je v poriadku a zmizne to“ alebo „toto je hrozné a ja umieram.“
Tieto fyzické vnemy môžu niekedy vytvoriť slučku zvyšujúcej sa úzkosti, pretože spôsobujú, že mozog sa viac bojí situácie kvôli nepokojom, ktoré cíti v tele. „Hoci pocity strachu a úzkosti začínajú vo vašom mozgu, cítite ich aj vo vašom tele, pretože váš mozog mení vaše telesné funkcie. Emócie sa odohrávajú vo vašom tele aj vo vašom mozgu, no ich existenciu si uvedomujete pomocou mozgu,“ dodáva na záver odborník.
