Samice kožatiek veľkých patria medzi najodolnejšie tvory na svete. Po vyliahnutí z vajíčka prekonávajú vzdialenosť až 16-tisíc kilometrov, aby našli potravu vo vzdialených moriach. Je známe, že cestujú z tropickej juhovýchodnej Ázie až do chladných vôd Aljašky, kde sa hojne vyskytujú medúzy. Takáto dlhá cesta však znamená stretnutie s hrozbami, ktoré môžu byť smrteľné: rybárske siete určené pre iné druhy, pytliaci, znečistenie a teplejšie vody v dôsledku klimatickej krízy, ktoré nútia korytnačky cestovať ešte ďalej, uviedla CNN.
Tieto korytnačky sú len jedným zo stoviek migrujúcich druhov, ktoré každoročne podnikajú pozoruhodné cesty po súši, v riekach alebo oceánoch a ktorým hrozí vyhynutie v dôsledku zásahov človeka. Vyplýva to zo správy agentúry OSN, ktorá bola zverejnená začiatkom tohto týždňa na konferencii v Samarkande v Uzbekistane.
Z 1 189 živočíchov uvedených na zozname podľa Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (CMS) je viac ako pätina ohrozená. Patria medzi ne druhy z najrôznejších skupín zvierat - okrem iného veľryby, žraloky, slony, mačkovité šelmy, dravce, vtáky a hmyz.
Ľudská činnosť
V správe sa uvádza, že približne 44 percent týchto druhov zažíva pokles populácie. Najviac alarmujúci je stav svetových sťahovavých rýb: takmer všetkým - 97 percentám - hrozí vyhynutie.
Ide o prvú komplexnú správu, ktorá hodnotí stav migrujúcich druhov a ich snahu prežiť vo svete, ktorý sa vplyvom človeka dramaticky zmenil. Za hlavnú hrozbu označuje nadmerné využívanie a stratu prirodzených biotopov v dôsledku ľudských činností, ako je záber pôdy pre poľnohospodárstvo, cesty a infraštruktúru. Tieto činnosti tiež fragmentujú trasy migrujúcich druhov a niekedy im znemožňujú dokončiť ich cesty.
Podľa CMS približne 58 percent skúmaných lokalít, ktoré boli identifikované ako dôležité pre migrujúce druhy, čelí neudržateľnému ľudskému tlaku.
Medzi hlavné hrozby patrí zmena klímy a znečistenie. Vyššie teploty nielenže nútia niektoré druhy migrovať na väčšie vzdialenosti, ale môžu viesť aj k tomu, že zvieratá migrujú v rôznych ročných obdobiach. To môže znamenať stratu koristi alebo partnera na rozmnožovanie.
Typickým príkladom sú narvaly. Tieto mýticky vyzerajúce morské tvory, známe svojimi špirálovitými rohmi, ktoré sú v skutočnosti extrémne predĺženými zubami, trávia leto v pobrežných oblastiach bez ľadu a potom migrujú na juh do hlbších arktických vôd. Vedci však zistili, že s otepľovaním oceánov, ktoré spôsobuje, že morský ľad sa každý rok rozširuje neskôr, niektoré narvaly odkladajú svoju cestu na juh. Hrozí im tak, že ak na jeseň more bleskovo zamrzne, uviaznu v ľade bez možnosti dýchania.
Globálne otepľovanie môže tiež zničiť biotopy, ako sú koralové útesy. Svetelný smog zvyšuje riziko migrácie niektorých druhov, najmä vtákov. V správe sa uvádza, že od roku 1978 sa v chicagskej budove McCormick Place na brehu Michiganského jazera našlo viac ako 40tisíc mŕtvych vtákov, ktoré do budovy prilákalo svetlo z okien.
Veľryby
Odborníci tvrdia, že niektoré hromadné uviaznutia veľrýb súvisia so zvukovým znečistením, zatiaľ čo znečistenie plastmi sa spája s vyššou úmrtnosťou veľkých sťahovavých morských vtákov albatrosov.
Tieto tvory, ktoré sa vydávajú na pozoruhodné migračné cesty okolo sveta, však zohrávajú dôležitú úlohu pri udržiavaní krehkej ekologickej rovnováhy na Zemi. „Tieto zvieratá sú predovšetkým súčasťou ekosystémov, v ktorých sa vyskytujú,“ povedala výkonná tajomníčka CMS Amy Fraenkelová pre CNN. „Máme veľa dôkazov o tom, že ak tieto druhy zmiznú alebo ich počet klesne, bude to mať vplyv na tieto ekosystémy, a ten nebude pozitívny,“ dodala.
Štúdia má však aj dobré správy. Zistil sa pozitívny vývoj u 14 druhov vrátane vráskavcov obrovských a dlhoplutvých. Celkovo je však situácia alarmujúca. „Táto správa nám jasne ukazuje, že neudržateľné ľudské aktivity ohrozujú budúcnosť migrujúcich druhov - tvorov, ktoré nielenže slúžia ako indikátory environmentálnych zmien, ale zohrávajú aj neoddeliteľnú úlohu pri udržiavaní zložitých ekosystémov našej planéty,“ uviedla Inger Andersenová, výkonná riaditeľka Programu OSN pre životné prostredie.
