Vráskavce a iné veľryby si vyvinuli špeciálny hlasový orgán, ktorý im umožňuje spievať pod vodou. Objav publikovaný v časopise Nature tiež odhalil, prečo hluk, ktorý v oceáne vytvárame, je pre týchto oceánskych obrov taký rušivý. Pieseň veľrýb je totiž obmedzená na úzku frekvenciu, ktorá sa prekrýva s hlukom, ktorý produkujú lode.
Životu dôležité dorozumievanie
„Zvuk je absolútne kľúčový pre prežitie veľrýb, pretože je to jediný spôsob, ako sa môžu navzájom nájsť, aby sa mohli spáriť v oceáne," vysvetlil profesor Coen Elemans z University of Southern Denmark, ktorý viedol štúdiu. „Toto sú niektoré z najzáhadnejších zvierat, aké kedy žili na planéte,“ povedal pre BBC News. „Patria medzi najväčšie zvieratá, sú inteligentné a vysoko spoločenské,“ opísal Elemans najväčšie cicavce na svete.
Kosticovce alebo bezzubé veľryby sú skupinou 14 druhov, vrátane veľryby modrej, keporkakov, či veľryby sivej. Tieto zvieratá sa vyznačujú tým, že majú namiesto zubov doštičky takzvané kostice, cez ktoré z vody preosejú obrovské sústa drobných tvorov.
Veľryby medzi sebou komunikujú originálnym a pre niekoho možno strašidelným spevom. Ako presne produkujú tieto zložité piesne, bolo však doteraz záhadou.
Špeciálny orgán
Elemans a jeho kolegovia uskutočnili experimenty s hrtanmi, ktoré boli starostlivo odstránené z troch tiel uviaznutých veľrýb. Následne fúkali vzduch cez masívne orgány, aby vytvorili požadovaný zvuk.
U ľudí naše hlasy pochádzajú z vibrácií, keď vzduch prechádza cez štruktúry nazývané vokálne záhyby v našom hrdle. Namiesto toho majú veľryby veľkú štruktúru v tvare U s tukovým vankúšom v hornej časti hrtana. Táto hlasová anatómia umožňuje zvieratám spievať pomocou recyklovaného vzduchu a zabraňuje vdýchnutiu vody.
Vraždiace lode
Výskumníci okrem toho vytvorili počítačové modely zvukov a ukázali, že spev veľrýb je obmedzený na úzku frekvenciu, ktorá sa prekrýva s hlukom produkovaným lodnými plavidlami. „Tieto zvieratá sa žiaľ nemôžu jednoducho rozhodnúť, že budú napríklad spievať vyššie, aby sa vyhli hluku, ktorý vytvárame v oceáne,“ vysvetlil profesor Elemans.
Jeho štúdia ukázala, ako môže náš oceánsky hluk zabrániť veľrybám v komunikácii na veľké vzdialenosti. Tieto poznatky by mohli byť životne dôležité pre ochranu keporkakov, modrých veľrýb a iných ohrozených morských obrov.
Poskytuje tiež pohľad na otázky o týchto strašidelných piesňach, ktoré niektorí námorníci pripisovali duchom alebo mýtickým morským tvorom, a ktoré si výskumníci kladú už desaťročia.
Odborníčka na komunikáciu veľrýb Dr Kate Staffordová z Oregonskej štátnej univerzity označila štúdiu za „prelomovú“. „Produkcia a príjem zvuku je pre morské cicavce najdôležitejším zmyslom, takže akékoľvek štúdie, ktoré objasňujú, ako vydávajú zvuky, majú potenciál posunúť toto odvetvie vpred,“ povedala pre BBC News.
Doktorka Staffordová dodala, že schopnosť cicavcov vydávať také zložité hlasové signály bola "pozoruhodná" a zdôraznila, „aké sú tieto zvieratá výnimočné“.
