Stromy poskytujú svetu nespočetné množstvo výhod, od potravy, cez úkryt až po kyslík, ale vedci teraz zistili, že ich dramatické oživenie na východe USA prinieslo ďalší ohromujúci úspech - obmedzenie prudkého nárastu teplôt spôsobeného klimatickou krízou.
Hoci sa USA, podobne ako zvyšok sveta, od priemyselných čias otepľujú v dôsledku spaľovania fosílnych palív, vedcov podľa webu Guardian už dlho mätie takzvaná „otepľovacia diera“. Tá sa nachádza prevažne v juhovýchodnej časti USA, kde sa teploty vyrovnali alebo dokonca ochladili napriek jednoznačnému širšiemu trendu otepľovania.
Stromy ako záchrana
Nová štúdia zistila, že hlavným dôvodom tejto anomálie je rozsiahle zalesňovanie veľkej časti východných Spojených štátov po počiatočnom výrube v dôsledku osídľovania Ameriky. V minulom storočí boli zalesnené také veľké plochy, že by pokryli oblasť väčšiu ako Anglicko.
To podľa najnovšej štúdie pomohlo zastaviť vplyv globálneho otepľovania. „Opätovné zalesňovanie bolo pozoruhodné a ukázali sme, že sa to premietlo do okolitej teploty vzduchu,“ povedal Mallory Barnes, environmentálny vedec z Indiana University, ktorý viedol výskum. „Otepľujúca sa diera bola skutočnou záhadou a hoci to nemusí byť jediné vysvetlenie, tento výskum ukazuje, že existuje skutočne dôležité spojenie so stromami,“ vysvetlil vedec.
Celkovo dnes doplnené lesy ochladzujú východ USA každý rok o jeden až dva stupne Celzia. Vedci zistili, že chladiaci účinok je najsilnejší v najteplejších dňoch v lete, keď stromy znižujú teploty dokonca o dva až päť stupňov.
Výskumníci varovali, že prinavrátenie stromov nebolo jedinou príčinou zastaveného otepľovania, pričom potenciálne príčiny sú aj znečisťujúce látky vo vzduchu, ktoré blokujú prichádzajúce slnečné svetlo. Barnes však povedal, že zistenia by mali ďalej posilniť úsilie o premyslené zalesňovanie, najmä vo väčších mestách, ktoré trpia obzvlášť vysokými teplotami.
Zalesňovaním ku katastrofe
Veľmi dôležitým faktorom vyššie spomínaného úspechu je správne a premyslené zalesňovanie. Síce možno s dobrou myšlienkou a na podobnom princípe ako v USA, sa snažia viaceré projekty zazelenať aj Afriku. Vedci však varujú, že nové ambiciózne projekty výsadby stromov ohrozujú kľúčové ekosystémy na celom kontinente.
Najmä jeden projekt, African Forest Landscape Restoration Initiative, má za cieľ do roku 2030 vysadiť stromy na ploche 100 miliónov hektárov. Výskumníci však varujú, že v rámci projektu plánujú vysadiť stromy v nelesných ekosystémoch, ako sú savany a pasienky. Tým môžu narušiť a zničiť nedotknuté ekosystémy o veľkosti Francúzska.
Výskum zistil, že 52 percent projektov výsadby stromov v Afrike sa uskutočňuje v savanách, pričom takmer 60 percent využíva nepôvodné druhy stromov, čo tiež prináša riziko zavlečenia inváznych druhov.
Pridaním väčšieho počtu stromov do týchto oblastí sa vytvorí viac koruny a zníži sa množstvo svetla, ktoré môže dopadnúť na zem pod nimi, čo môže zmeniť trávnaté prostredie savany. To by mohlo predstavovať riziko pre voľne žijúce živočíchy, ako sú nosorožce a pakone, ako aj pre ľudí, ktorí sú od týchto ekosystémov závislí.
Vedci tvrdia, že nesprávna klasifikácia trávnatých ekosystémov vrátane saván ako „lesov“ by mohla viesť k nesprávnemu zalesňovaniu a ničeniu týchto prastarých pastvín. „Obnova ekosystémov je potrebná a dôležitá, ale musí sa robiť spôsobom, ktorý je pre každého z nás vhodný,“ dodáva Kate Parr, profesorka tropickej ekológie na Univerzite v Liverpoole a autorka spomínanej štúdie.
