Nálezisko známe ako Huseby Klev, ležiace severne od Göteborgu, vykopali archeológovia na začiatku 90. rokov 20. storočia. Odvtedy z neho získali približne 1 849 pazúrikových artefaktov a 115 kusov živice. Miesto bolo rádiokarbónové datované do obdobia pred 10 200 až 9 400 rokmi, pričom jeden z kúskov živice bol konkrétne datovaný do obdobia pred 9 700 rokmi.
Na niektorých z kúskov živice, rovnako ako na spomínanom 9 700 rokov starom, sa našli otlačky prstov či zubov, z ktorých vyplývalo, že ich žuli prevažne deti a tínedžeri.
Kúsky živice, ktoré vedci v najnovšej štúdii analyzovali, boli vyrobené zo smoly z brezovej kôry, o ktorej je známe, že sa používala ako lepiaca látka pri výrobe kamenných nástrojov už od stredného paleolitu, uvádza The Conversation. V neskorších spoločnostiach sa však žuvali aj na rekreačné alebo liečebné účely.
V časti živice bola polovica extrahovanej DNA ľudského pôvodu, ktorá obsahovala niektoré z najstarších ľudských genómov zo Škandinávie. Druhá polovica DNA patrila hubám a baktériám, ktoré sa do živici dostali počas celých 10-tisíc rokov. Časť z nich však pochádzala z baktérií žijúcich v človeku, ktorý živicu žuval, spolu s materiálom, ktorý si tesne pred tým praveký mladík vložil do úst.
Baktérie a zubný kaz
Analýza vzoriek zistila, že mladí pravekí ľudia mali v ústnej dutine baktérie spôsobujúce rôzne choroby. Našli sa stopy baktérií, ktoré sa podieľajú na zubnom kaze, ale a systémových ochoreniach, ako je endokarditída (zápal vnútornej vrstvy srdca a chlopní). Boli tam aj baktérie, ktoré môžu spôsobiť abscesy.
Hoci tieto patogénne mikroorganizmy boli prítomné vo zvýšenej frekvencii, neboli jasne nad úrovňou očakávanou pre zdravý orálny mikrobióm. Neexistuje teda žiadny presvedčivý dôkaz, že členovia skupiny trpeli chorobami, s ktorými sú tieto mikroorganizmy spojené.
Pri vzorkách DNA jednej mladej ženy však vedci objavili väčšie množstvo baktérií spojených s vážnym ochorením ďasien – paradentózou. „Keď sme aplikovali stratégiu strojového učenia, dospeli sme k záveru, že dievča, ktoré žulo jeden z kúskov živice, s viac ako 75 percentnou pravdepodobnosťou trpelo paradentózou,“ uvádzajú výskumníci.
Praveký jedálniček
Pomocou špeciálnej analýzy objavili DNA aj z väčších organizmov ako len baktérií. Našli DNA jeleňa lesného, pstruha potočného a zvyšky lieskových orechov. Táto DNA pravdepodobne pochádzala z materiálu, ktorý pravekí ľudia žuvali predtým, ako si dali do úst brezovú smolu.
Vedci našli aj veľa líščej DNA, ale tá sa ťažšie interpretuje. Mäso z líšky mohlo byť súčasťou stravy, ale títo tínedžeri mohli žuť aj šľachy a kožušinu z líšok pri výrobe textilu. Alternatívne sa mohla DNA líšky dokonca do živice dostať aj po jej vypľutí.
To, čo sme sa však určite dozvedeli, predstavuje veľký krok k pochopeniu týchto fascinujúcich záznamov ľudskej kultúry z doby kamennej.
