Ľadovce sa topia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, a hoci to môže pre planétu znamenať katastrofu, otvorilo sa tým nové pole výskumu nazývané ľadová archeológia. Predmety, telá a vírusy zamrznuté hlboko v ľade po milióny rokov sa teraz rozmrazujú a vyplavujú na povrch.
„Nazývam to temná archeológia, pretože archeológovia sa stali nepravdepodobnými príjemcami klimatických zmien," hovorí pre Popukar sciense Lars Holger Pilø, ľadovcový archeológ a spoluriaditeľ projektu Secrets of the Ice v Nórsku.
Asi 10 percent sveta je v súčasnosti pokrytých ľadovcami. Táto látka funguje ako stroj času, ktorý uchováva uväznené predmety v stave, v akom boli, keď prvýkrát zamrzli. Ľadovcoví archeológovia sa nemusia obávať, že by sa zakopané predmety rozpadli, čo z nich robí skvelý záznam minulosti. Niektoré z najproduktívnejších lokalít zahŕňajú Nórsko, Yellowstonský národný park a Sibír.
Ľadový muž či 1300 rokov neporušené lyže
V súčasnosti zostáva najväčším objavom pre archeológiu ľadovcov zrejme objav Ötziho. Pravekého človeka, ktorý žil podľa odhadov v 4. tisícročí pred Kristom našli v roku 1991 v topiacom sa ľadovci v talianskych Alpách.
Tento rok, začiatkom septembra, Pilø a jeho tím prehľadávali pohorie Jotunheimen vo východnom Nórsku. Odkryli drevený šíp s hrotom z kremenca a tromi pierkami. Tieto časti sa zvyčajne časom rozpadajú, ale ľad ich udržal nedotknuté. Vek šípu sa odhaduje na 3000 rokov a mohol patriť lovcovi sobov zo staršej doby bronzovej. Je to jeden z niekoľkých šípov, ktoré sa v posledných rokoch vynorili z topiaceho sa ľadu v Nórsku.
V roku 2014 Pilø a jeho kolegovia odkryli prehistorickú lyžu v nórskom topiacom sa ľade. Predpokladá sa, že lyža má 1300 rokov, pričom viazanie bolo stále neporušené. V roku 2021 narazili na druhú lyžu , čím sa stali najzachovalejším párom pravekých lyží doteraz. Pretože boli veľmi dobre zachovalé, Pilø hovorí, že boli schopní vyrobiť repliky a pretekať po svahoch s lyžami z doby železnej. „Bola to veľká zábava,“ priznáva.
Prehistorické zvieratá
V auguste 2010 sa v sibírskom permafroste našla čiastočne zachovaná mŕtvola mláďaťa mamuta srstnatého. Zmrznuté zviera prezývané Yuka má podľa odhadov približne 30-tisíc rokov, čo ho vracia do poslednej doby ľadovej. Na základe toho, kde bol exemplár objavený, je pravdepodobné, že mamut sa zatúlal preč od svojho stáda na pastvinách a uviazol v bahne. Vzhľadom na to, že spodná časť tela bola dobre zachovaná v ľade, poskytla výskumníkom príležitosť hĺbkovo analyzovať vyhynutý druh a dokonca extrahovať jeho zmrazenú krv.
Zatiaľ čo otepľujúce sa podnebie dláždi cestu k ďalším objavom dávnej minulosti, prináša so sebou aj isté riziká. Ross MacPhee, paleontológ z Amerického prírodovedného múzea, hovorí, že hoci je ľahší prístup k miestam, ktoré boli kedysi nehostinné, topiaci sa sneh môže byť pre výskum nežiadúci. „Zo všetkého sa stáva bahno,“ vysvetľuje a dodáva, že hľadanie fosílií je oveľa komplikovanejšie.
Je tu aj otázka vymývania starovekých artefaktov. Pilø odhaduje, že 60 až 80 percentám horského ľadu v Nórsku hrozí roztopenie do konca tohto storočia. Opisuje to ako preteky s časom. „Ak nenájdeme tieto artefakty skôr ako sa odplavia, stratia sa, rovnako ako príbehy, ktoré nám mohli povedať,“ vysvetlil archeológ.
