Pevnosť Amnya I a II sa považuje za najstaršie opevnené osídlenie na svete a mohlo by spôsobiť, že historici prehodnotia vývoj ranných spoločností. Opevnenie sa nachádza v piesočnatej oblasti pozdĺž rieky Amnya, čo naznačuje, že lovci-zberači si chceli zrejme ochrániť svoje bohaté rybárske miesta.
Archeológovia našli dôkazy zo zberu sedimentu a pôdy, že miesto bolo niekoľkokrát vypálené do tla. Vo vonkajšej priekope objavili hroty šípov, čo naznačuje aj násilný konflikt.
Najstaršia pevnosť na svete
Tím objavil prvýkrát drevené palisády naznačujúce opevnený vnútorný priestor pri výkopových prácach v rokoch 1987 až 2000. „Veci, o ktorých teraz premýšľame, ako je vlastníctvo majetku a sociálne rozdieli, o nich naši predkovia premýšľajú, odkedy sa stali ľuďmi,“ povedal pre Science.org Colin Grier z Washingtonskej štátnej univerzity.
Vo vnútri opevnenia sa nachádzajú zvyšky 10 obydlí, ktoré tvoria Amnyu I. Ďalších desať sa našlo mimo opevnenej stavby, čo naznačuje hierarchickú štruktúru vnútorného opevneného priestoru a vonkajšieho nechráneného úseku označeného ako Amnya II.
Konštrukčné prvky, ako sú centrálne ohniská, naznačovali, že štruktúry boli dlhodobými obydliami, čo je v rozpore s presvedčením, že trvalé sídla a obranné štruktúry sa objavili iba v poľnohospodárskych spoločnostiach.
Autori z Freie Universität Berlin vo svojej novej štúdii uvádzajú, že pevnosť Amnya bola postavená „mnoho storočí predtým, ako sa porovnateľné hradby prvýkrát objavili v Európe“, a dodávajú, že hoci starodávne skupiny lovcov a zberačov budovali obranu po celom svete, „veľmi skorý začiatok tohto fenoménu vo vnútrozemí západnej Sibíri nemá obdobu.“
Pomocou rádiokarbónového datovania na zozbieraných vzorkách však archeológovia mohli potvrdiť „praveký vek lokality“ a ustanoviť ju „ako najstaršiu známu pevnosť na svete“. Rádiokarbónové datovanie je technika, ktorá sa zaoberá rozpadom izotopu uhlíka-14 nachádzajúceho sa vo vzorkách, ktorý dokáže presne identifikovať vek materiálov starých až 60-tisíc rokov.
„Pomocou podrobného archeologického skúmania v Amnya sme zozbierali vzorky na rádiokarbónové datovanie, čím sme potvrdili prehistorický vek lokality a stanovili ju ako najstaršiu známu pevnosť na svete. Naše nové zistenia odhaľujú, že obyvatelia západnej Sibíri viedli sofistikovaný životný štýl založený na bohatých zdrojoch prostredia tajgy,“ uvádza sa v tlačovej správe Freie Universität Berlin.
Výskumníci a archeológovia predtým vychádzali z predpokladu, že konkurencia a konflikty v spoločnostiach lovcov a zberačov neexistujú. „Toto zistenie pretvára naše chápanie raných ľudských spoločností a spochybňuje myšlienku, že len s príchodom poľnohospodárstva by ľudia začali stavať trvalé sídla s monumentálnou architektúrou a vytvorili zložité sociálne štruktúry,“ dodávajú vedci.
Obývali ju niekoľko storočí
Archeológovia v lokalite tiež odkryli približne 45 keramických nádob so špicatým aj plochým tvarom. Oba typy keramiky sa našli spolu, čo svedčí o jej rozšírenom používaní. Okrem toho boli identifikované aj zachované fragmenty kostí losov, sobov a bobrov.
Štúdia dokonca uviedla, že existujú dôkazy o opätovnom osídlení domových jám Amnya I v mezolite v 8. storočí a začiatkom 6. storočia pred naším letopočtom.
Neskoršie vykopávky objavili aj možné štvrté opätovné osídlenie v niektorých domoch Amnya II, o ktorých sa predpokladá, že k nim došlo počas eneolitickej fázy v 4. storočí pred naším letopočtom. „Komplex Amnya predstavuje začiatok jedinečného, dlhodobého fenoménu obranných miest lovcov a zberačov na severe Eurázie, ktorá pokračovala takmer bez prerušenia osem tisícročí do raného novoveku,“ dodávajú vo svojej štúdii archeológovia.
