Nachádza sa na okraji polárneho kruhu v Tainiaro, mieste dlhých a krutých zím. Prvýkrát bolo objavené v roku 1959 a znovu študované koncom 80. rokov, ale nálezy týchto vykopávok nikdy neuzreli svetlo sveta.
Boli popísané tisíce artefaktov a archeológovia neskôr objavili, že piesočnaté pôdy boli zafarbené popolom a okrovou farbou. V desiatkach plytkých jám v Tainiaro sa však nikdy nenašli žiadne ľudské pozostatky.
Záhadný cintorín
Nová analýza lokality, ktorú viedol archeológ Aki Hakonen z University of Oulu vo Fínsku, teraz posilňuje myšlienku, že toto miesto sa využívalo ako cintorín s až 200 možnými pohrebnými jamami, ktoré vykopali asi pred 6500 rokmi komunity z doby kamennej. „Aj keď sa na Tainiaro nezachoval žiadny kostrový materiál,“ píšu Hakonen a kolegovia vo svojom článku, „Tainiaro by sa podľa nášho názoru malo považovať za cintorín."
Aby tím dospel k tomuto záveru, porovnal tvar, veľkosť a obsah jám s inými pohrebiskami z doby kamennej, ktoré sa nachádzajú inde vo Fínsku.
Agresívne kyslé pôdy
Podľa vedcov môže za chýbajúce kostry miestna pôda. Kosti pochované v kyslých pôdach regiónu sa totiž môžu rozpadnúť za niekoľko tisíc rokov. napriek tomu sa zachovali tisíce kamenných artefaktov, úlomky keramiky a niekoľko spálených zvieracích kostí, ktoré sa našli roztrúsené po celom mieste.
Väčšina jám okrem toho obsahovala stopy popola a dreveného uhlia, hoci nie v takom množstve ako hrubé vrstvy spáleného materiálu objavené v ohniskách z doby kamennej inde. Tvar a veľkosť jám v Tainiaro sa však zhodovali so stovkami hrobov z doby kamennej nájdených na 14 cintorínoch v severnej Európe. Mnohé z jám Tainiaro boli plytké obdĺžniky so zaoblenými rohmi, merali 1,5 až 2 metre na dĺžku a približne pol metra hlboké.
Na základe ich porovnania tím interpretoval 44 z odhadovaných 200 jám ako hroby, hoci doteraz bola vykopaná iba jedna pätina lokality.
Obrovské severské kmene
Ak sú stovky jám skutočne hrobmi, potom to naznačuje, že spoločnosti z doby kamennej žijúce blízko Arktídy boli možno väčšie, ako sa pôvodne predpokladalo.
Tím plánuje použiť radar prenikajúci do zeme na štúdium miesta bez toho, aby ho narušil. Hakonen hovorí , že vzorky pôdy by sa mohli analyzovať aj na ľudskú DNA, skamenené vlasy alebo zvieracie kožušiny a vtáčie perie, aby sme pochopili viac o možných pohrebných praktikách.
Tainiaro však nemuselo byť len obrovským pohrebiskom. Vzhľadom na množstvo nástrojov a spáleného materiálu nájdeného na mieste, možno Nomádi zapaľovali ohne alebo opracovávali kamenné nástroje v blízkosti hrobov. Ako poznamenávajú Hakonen a kolegovia, je možné, že títo praveký ľudia možno nejaký čas medzi svojimi pochovanými mŕtvymi aj žili.
