Extrémne teploty odkrývajú v dlho zamrznutých častiach sveta tajomstvá, ktoré ležali pod ľadom celé veky. Jedným z takých prípadov boli aj semená rastlín Silene stenophylla, ktoré boli zamrznuté v sibírskom permafroste 32-tisíc rokov.
Semená boli nájdené na Sibíri obklopené vrstvami, ktoré zahŕňali kosti mamuta, bizóna a nosorožca, pri rieke Kolyma. Vek šarže zrelých a nezrelých semien bol neskôr potvrdený rádiokarbónovým datovaním.
40 metrov pod permafrostom
Napriek tomu, že boli semená pochované v hĺbke takmer 40 metrov pod permafrostom, tím ruských vedcov okolo Svetlany Yashin, bol schopný regenerovať túto pôvodná rastlinu s bielymi kvetmi. Podarilo sa im to extrahovaním tkaniva a jeho klíčením v sklenených fľaštičkách.
„Neskoro pleistocénne rastlinné tkanivo Silene stenophylla, prirodzene zachované v permafroste, môže byť regenerované pomocou tkanivovej kultúry, aby sa vytvorili zdravé pohlavne sa rozmnožujúce rastliny,“ uvádza štúdia. Tento počin znamenal nový rekord, pričom najstaršou regenerovanou rastlinou bola predtým datľová palma judská spred asi 2000 rokov.V štúdii tím opísal dlhodobú konzerváciu životaschopného biologického materiálu ako „dôležitú vedeckú výzvu“.
Pomohlo im globálne otepľovanie
Rakúski vedci na čele s profesorkou Margit Laimer, neskôr spustili svoj vlastný výskum, v ktorom sa pokúsili zistiť, ako by sa arktická rastlina mohla po tak dlhom čase vrátiť k životu. Margit Laimer, rastlinná biotechnológka na Univerzite prírodných zdrojov a biologických vied vo Viedni, povedala, že ona a jej kolegovia boli schopní hlbšie sa ponoriť do tajomstva až po tom, čo sa permafrostová pôda v Rusku začala rozmrazovať.
Jej tím dúfa, že zistí, či došlo k zmenám v rastlinných génoch, ktoré by sa mohli prispôsobiť extrémnym podmienkam. „Myslím si, že ľudstvo musí byť vďačné za každé poznanie, ktoré sme schopní vytvoriť na ochranu našej pôdy,“ povedala Laimer.
