Zamestnanci francúzskej vesmírnej agentúry Cerma – Centre d‘Enseignement et de Recherches de Médecine Aéronautique – zhromaždili celkovo 14 túlavých mačiek, aby ich vybrali ako mačacie astronautky. Tieto mačky zámerne nepomenovali, aby si k nim vedci nevytvorili prílišný vzťah. Preto mačka vybraná na cestu do vesmíru bola jednoducho známa ako C341, píše The Guardian.
Potom, keď boli oznámené správy o jej lete na rakete Veronique 18. októbra 1963 a následnom bezpečnom návrate na Zem, francúzska tlač rozhodla, že tento priekopník musí mať meno. Félicette dosiahla výšku 154 kilometrov, pričom sa dostala na miesto, kam sa predtým – ani potom nedostala žiadna iná mačka. Našu atmosféru však opustila celá rada iných zvieracích astronautov.
Prvé boli vínne mušky
V skutočnosti má vystreľovanie zvierat do vesmíru prekvapivo dlhú históriu, ktorá siaha až do konca 40. rokov 20. storočia. Vtedy sa stali prvými živými tvormi mimo našu atmosféru vínne mušky.
Tie boli naložené do rakety V-2, získanej z raketového programu nacistického Nemecka a vypálené do výšky 109 kilometrov. Kapsula potom pristála padákom späť do Nového Mexika a následne sa zisťovalo, ako boli muchy ovplyvnené kozmickým žiarením.
Psy vo vesmíre
Priekopníkom z tohto druhu bol legendárny sovietsky pes Lajka, ktorý sa dostal do svetových novín za svoju obetavú rolu zvieracej astronautky. Zatúlaný kríženec z ulíc Moskvy letel na palube Sputnik 2 3. novembra 1957. Bol to len druhý satelit, ktorý bol kedy vynesený na obežnú dráhu okolo Zeme. Sovietsky zväz sa rozhodol maximalizovať svoj hlavný potenciál tým, že ho využije na vynesenie živého stvorenia.
Laika zomrela na prehriatie pri štvrtej rotácii plavidla okolo Zemi. Nikto nečakal, že bude žiť. Technológia kozmickej lode ešte nebola vyvinutá pre živú posádku a ona bola predurčená zomrieť vo vesmíre.
Neskoršie misie boli navrhnuté tak, aby priviedli zvieratá bezpečne späť na Zem. Niektoré boli úspešné, niektoré nie. V júli 1960 zomreli psy Lisichka a Bars, keď ich sovietsky odpaľovač explodoval krátko po štarte.
Po tejto misii však neskôr v tom istom roku nasledovalo úspešné vypustenie a bezpečné nájdenie kapsuly so psami Belka a Strelka. Podľa Animals in Space od Colina Burgessa a Chrisa Dubbsa Sovietsky zväz v rokoch 1951 až 1966 vypustil do vesmíru až 71 psov a z toho 17 zomrelo.
Američania v tom období namiesto psov používali šimpanzov. Prvým z nich bol Ham, ktorý do vesmíru cestoval v rámci letu Mercury Redstone-2.
Myši na vesmírnej stanici
Pri jednom pokuse poslali na ISS myši, ktoré tam strávili 90 dní. Počas tejto štúdie chceli vedci zistiť, ako taký dlhý pobyt vo vesmíre ovplyvní ich spánkový a tráviaci režim.
Okrem toho boli raz vyslané na obežnú dráhu okolo Mesiaca korytnačky. Cestu raketoplánom si kedysi vyskúšali aj tisícky medúz. A v roku 1973 boli dva záhradné pavúky, Anita a Arabella, prevezené do laboratória na obežnej dráhe Skylab, aby zistili, či dokážu spriadať siete v mikrogravitácii.
Odolný vodný medveď
Snáď najúžasnejší čin prežitia vo vesmíre predviedol vodný medveď alebo tardigrade. Mikroskopický bezstavovec, ktorý dokáže tolerovať najteplejšie a najchladnejšie prostredie na Zemi a dokáže prežiť desaťročia bez vody.
V experimente s pútavým názvom Tardis (Tardigrades in Space) vyslal európsky výskumný tím 3-tisíc týchto malých tvorov na obežnú dráhu, kde strávili 12 dní na vonkajšej strane rakety. Je pozoruhodné, že 68 percent z nich prežilo chlad, nulovú gravitáciu, vákuum a radiáciu. „Vodné medvede sú niečo nové. Nikto o tejto schopnosti nevedel,“ povedal René Demets, biológ projektu Európskej vesmírnej agentúry.
Letieť do vesmíru už nie je rozsudkom smrti, tvrdia vedci. Félicette však také šťastie nemala. Síce prežila svoj let a aj návrat na Zem, avšak dva mesiace po pristátí ju vedci rozrezali aby zistili, či neutrpela nejaké anatomické alebo fyziologické poškodenie či zmeny.
Neskôr dospeli k záveru, že z pitvy sa nedozvedeli nič užitočné. Do vesmíru sa už nedostali žiadne mačky a Francúzsko nikdy nevypustilo vlastných astronautov.
