Lilli HornigováWikipedia/Federal Government of the United States, Brainee x Canva
StoryEditor

Česká stopa vo filme Oppenheimer. Vedkyňa, ktorú omylom poslali za písací stroj, je Lilli Hornigová z Ústí nad Labem

iDnes.cz26.07.2023., 10:00h

Skúšobná bomba mala v sebe chemické výbušniny tvarované podľa výskumu Lilli a celý systém riadenia výbuchu bol navrhnutý jej manželom Donom. Keď videla fotky z mesta zničeného „jej“ bombou, vôbec ju to neprekvapilo. „Pretože som zažila skúšobný výbuch, bolo jasné, že deštrukcia bude obrovských rozmerov.“

Lajkuj Brainee.sk na

Pokiaľ máš za sebou premiéru očakávaného filmu Oppenheimer od režiséra Christophera Nolana, určite si spomínaš na scénu, v ktorej hlavnú postavu v Los Alamos zastaví žena (herečka Olivia Thirlby). Tá Robertovi Oppenheimerovi povie, že keď prišla, poslali ju písať na písacom stroji, no to odmieta robiť, pretože je vedkyňa.

V skutočnosti išlo o postavu Lilli Hornigovej, rodáčky z Česka, ktorá ako jedna z mála žien v tom čase žila v Los Alamos a podieľala sa na projekte, ktorý nakoniec stvoril jednu z najničivejších zbraní v dejinách ľudstva, píše portál iDnes.

image

RECENZIA Oppenheimer je bomba. Film sa ti vryje pod kožu a odzbrojí ťa výnimočným vizuálom a hereckými výkonmi

„Narodila som sa tam, čo je teraz Česká republika, v mestečku, ktoré leží asi päťdesiat míľ severovýchodne od Prahy (Ústí, vtedy Aussig, je v skutočnosti od Prahy na severozápad, pani Hornigová sa pri spomínaní pomýlila - poznámka redakcie),” uviedla v roku 2015 v internetovom interview žena, ktorá ako 24-ročná prizerala prvému skúšobnému výbuchu atómovej bomby na svete.

Doma na ňu zabudli

Až do spomínaného roku 2015 svet zabudol, že Horningová pochádzala z Česka. Náhodou to odhalil Paul Saviano, keď fotil portrét Lilli Hornigovej do svojho projektu o osudoch ľudí dotknutých bombardovaním Hirošimy a ďalších miest počas druhej svetovej vojny. Sám totiž v Ústí fotografoval, a tak pri konverzácii našli s Lilli Hornigovou spoločnú tému práve o tomto meste.

Historici nemali o existencii slávnej rodáčky tušenia. Všeobecne českej historiografii zatiaľ unikala aj samotná väzba vedkyne na české územie. Doteraz bola považovaná za jediný český podiel na atómovej bombe účasť brnenského fyzika Georga Placzka. Jeho postava sa však napríklad do nového filmu nedostala.

Lilli Hornigová pracovala na projekte ako chemička. Najskôr ako jediná z dvoch žien na výskume plutónia, potom bola kvôli riziku neplodnosti spôsobeného žiarením preradená do oddelenia výbušnín, kde vymýšľala spôsob stlačenia plutónia chemickou výbušninou pre zvýšenie účinku atómovej bomby.

Nepatrila síce do najužšieho vedeckého štábu projektu Manhattan, ale mala naň väzbu cez manžela Donalda Horniga. Ten bol blízkym spolupracovníkom vedúceho projektu Roberta Oppenheimera.

Sklamanie po príchode do Los Alamos

Avšak byť manželkou jedného z hlavných vedcov pre ňu ako odborníčku spočiatku prinášalo skôr poníženie. „Poslali ma na personálne oddelenie, kde obvykle zamestnávali manželky vedeckých pracovníkov, ktoré vedeli zapisovať diktát a písať na stroji. Hovorila som: Nie, toto ja nerobím!“ spomína na sklamanie po príchode do Los Alamos, tajného vedeckého centra projektu v Novom Mexiku.

image

Najväčšia atómová bomba, akú kedy svet videl. Rusi pred 62 rokmi odpálil šialené monštrum

Ale po bezpečnostnej previerke čoskoro dostala šancu uplatniť svoje vedecké zručnosti na strategicky dôležitej úlohe. Možno aj táto skúsenosť z nej po vojne urobila jednu z popredných amerických bojovníčok za emancipáciu žien v akademickom svete.

Dcéra Erwina a Raschy Schwenkových sa narodila 22. marca 1921. Bývali na Masarykovej ulici kúsok od centra Ústí nad Labem. Otec bol chemik, matka lekárka. Obaja pochádzali z nemeckojazyčnej židovskej komunity. Zoznámili sa na štúdiách v bavorskom v Erlangene, brali sa roku 1914 vo Viedni a žili v Berlíne.

Otec syntetizoval estrogén

Do Ústí ich zaviedla roku 1916 lukratívna pracovná ponuka. Erwin Schwenk nastúpil do výskumu farbív v tamojšom Rakúskom spolku pre chemickú a hutnícku výrobu, ktorý patril k najvýznamnejším podnikom svojho druhu v Európe. Po vzniku Československa v roku 1918 si obaja ponechali rakúske občianstvo.

Keď mala Lilli osem rokov, svoje rodisko musela opustiť. Úspešný vedec Schwenk našiel nové pôsobisko v Nemecku, kam sa za ním odsťahovala celá rodina. Pracoval pre farmaceutickú firmu Schering-Kahlbaum a v roku 1932 v jej službách medzi prvými na svete syntetizoval ženský sexuálny hormón estrogén.

Po nástupe Hitlera k moci v roku 1933 mu ako Židovi bezprostredne hrozil transport do koncentračného tábora. Jeho aj rodinu zachránil zamestnávateľ. Vyslal ho na pobočku do New Yorku, kde mal za úlohu založiť výskumné laboratórium. Lilli prišla do Nového sveta ako jedenásťročná s veľmi malou znalosťou angličtiny.

Cesta na Harvard

Napriek tomu to dotiahla až na Harvard. „Otec ma vzal občas v nedeľu do svojho laboratória a ja som milovala všetko to sklo. Dal mi nejaké malé laboratórne nádobky domov pre moje bábiky. Všetci, aj ja, predpokladali, že budem buď chemička, alebo lekárka,“ poznamenala k počiatkom svojej vedeckej kariéry. 

image

Nevieš sa dočkať filmu Oppenheimer? Kto bol vlastne tento záhadný muž a prečo by sme si ho mali pamätať

Na Harvarde sa v roku 1942 zoznámila s talentovaným mladým chemikom Donom Hornigom, ktorého si rok nato zobrala. Na jar 1944 dostal Don ponuku zapojiť sa do tajného vládneho vedeckého projektu. „Chcel poznať podrobnosti, kde to je, čo to je. Dostal odpoveď, že je to tajné. Doma sme sa dohodli, že bez ďalších informácií, do toho nejdeme,“ opisuje prvý kontakt.

Po odmietnutí vláda nasadila na presviedčanie Hornigových ich osobného priateľa a jedného z vedúcich vedcov projektu Manhattan Georga Kistiakowského (vo filme Oppenheimer ho stvárnil Trond Fausa) a v máji 1944 už manželia išli do Los Alamos.

Stretla sa aj so sovietskym špiónom Fuchsom

„Keď Lilli uvidela primitívne podmienky, v ktorých sa tam vtedy žilo, prepukla v plač,“ citovali Dona autori knihy o ženách v projekte Manhattan. Ústecká rodáčka sa rýchlo s prostredím zžila. Pracovne prichádzala do styku so všetkými dôležitými vedcami projektu, vrátane neskôr odhaleného sovietskeho špióna Klausa Fuchsa (vo filme herec Christopher Denham).

„Zhotovoval si bohaté poznámky a bol veľmi nápomocný, bol to vynikajúci vedec,“ popísala osobnú skúsenosť s týmto rozporuplným človekom. Projekt Manhattan mal dva smery, jedným bola uránová bomba, neskôr „Little Boy“ zhodený na Hirošime, a druhým bomba plutóniová alias „Fat Man“ použitá na Nagasaki.

Manželia Hornigovci pracovali na plutóniovej bombe, ktorá bola technicky dokonalejšia a tiež zložitejšia. Na jej vývoj bolo veľmi málo času. Preto pred použitím vo vojne prešla testovacím výbuchom. Prvý jadrový výbuch sveta zvaný Trinity sa odohral 16. júla 1945 v Novom Mexiku.

Manželská bomba

Skúšobná bomba mala v sebe chemické výbušniny tvarované podľa výskumu Lilli a celý systém riadenia výbuchu bol navrhnutý Donom. Zatiaľ čo Don musel sledovať účinky bomby ako jeden z hlavných tvorcov v najbližšom bunkri, vzdialenom od epicentra iba 16 kilometrov, Lilli vycestovala s kolegami do 200 kilometrov vzdialených hôr.

image

Američania stratili najmenej tri atómové bomby. Nikto ich nevie nájsť a ani netuší, kde by mohli byť

„Aj tak to bolo úplne strhujúce. Neuveriteľný pohľad – vriace mraky so živými farbami ako fialová, oranžová, žltá, červená… jednoducho všetky,“ komentuje historický okamih. Tlaková vlna k nej dorazila do pätnástich minút. Ohromená silou výbuchu hneď s ďalšími vedcami z projektu podpísala petíciu žiadajúcu prezidenta USA, aby novú zbraň nepoužil na ľudské ciele, ale len demonštratívne. Don podpísať odmietol s vysvetlením, že je to k ničomu.

Museli mlčať

Keď 6. augusta 1945 padala uránová bomba na Hirošime, boli manželia Hornigovi na návšteve u Donovho brata, ktorý zvolal rodinú rozlúčku, pretože dostal povolávací rozkaz do námorníctva do Tichomoria. „My sme veľmi dobre vedeli, že už nikam nepoletí, ale museli sme prísť. Hovoriť sme o tom mohli len sami dvaja medzi sebou,“ pripomenula si ťarchu zdieľaného tajomstva.

Po Hirošime si priala, aby vojenské velenie vyčkalo ešte niekoľko ďalších dní do použitia plutóniovej bomby, či Japonsko po prvom jadrovom útoku nekapituluje. Avšak už 9. augusta sa nad Nagasaki objavil atómový hríb. Keď videla fotky z mesta zničeného „jej“ bombou, vôbec ju to neprekvapilo. „Pretože som zažila skúšobný výbuch, bolo jasné, že deštrukcia bude obrovských rozmerov.“

Po kapitulácii Japonska ešte rok pracovala pre projekt Manhattan, ale skôr ako vo vedeckej činnosti tkvela služba v usporiadaní a odovzdaní písomností. „Strávila som veľa času vonku na slnku a na dvore laboratória kŕmila kachle papierom,“ komentovala záver svojej historickej role.

Manžel sa stal poradcom prezidenta Kennedyho

Do civilného života sa s manželom vrátili na jeseň 1946 ako akademickí pracovníci. Lilli dokončila vojnou prerušený doktorát na Harvarde a popri pedagogickej činnosti jej čas vyžadovali štyria potomkovia.

Kariéra Dona hviezdne stúpala, stal sa vedeckým poradcom prezidenta Kennedyho. Bohužiaľ sa funkcie ujal iba dva týždne pred atentátom. Úlohu plnil aj počas celého funkčného obdobia prezidenta Johnsona. Manželia žili vo Washingtone, boli pozývaní na mnoho oficiálnych udalostí vrátane štátnych večerí v Bielom dome.

image

Ani atómová bomba nemusí znamenať konečnú. Týchto 11 vecí ti pomôže prežiť jadrový útok

Lilli sa stala vedúcou katedry chémie na Trinity College v štáte Connecticut. Meno vysokej školy bolo symbolické, ale s názvom pokusného jadrového výbuchu nemalo nič spoločné. Trinity značia totiž v tomto prípade svätú trojicu.

Popri akademickej kariére sa stala čelnou predstaviteľkou mnohých výborov zaoberajúcich sa odstraňovaním diskriminácie v zamestnaní a vzdelávaní, zvlášť v prípade žien v akademickej sfére. Obaja sa z verejného života stiahli až v neskorých deväťdesiatych rokoch.

Don Hornig zomrel v roku 2013 na Alzheimerovu chorobu. Lilli sa starala o 13 pravnúčat, zomrela 17. novembra 2017 vo veku 96 rokov.

Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčastou je aj Brainee.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
18. apríl 2024 04:48