Romantické bozky sa už celé stáročia oslavujú v piesňach, básňach aj príbehoch, ktoré sa pripomínajú v umení či filme. Ako však píše CNN, nikto s istotou nevie, kedy ľudia prvýkrát prišli na to, že kontakt z úst do úst by sa mohol použiť na romantiku a erotické potešenie.
Vedcom sa však nedávno podarilo zistiť, že ľudia si bozky vymieňali najmenej pred 4 500 rokmi. Prečo sú tieto zistenia, publikované v magazíne Science, také zásadné? Posúvajú totiž históriu bozkov najmenej o tisíc rokov dozadu.
Je staršie, ako sme si mysleli
„Bozkávanie sa praktizuje oveľa dlhšie, než si možno mnohí z nás uvedomovali, alebo si o tom aspoň mysleli,“ povedal vedúci autor štúdie Troels Pank Arbøll, odborný asistent asýriológie na univerzite v Kodani. Z Mezopotámie máme zachovanné tisíce hlinených tabuliek, ktoré vrhajú nové svetlo na bozkávanie a intimitu v starovekom svete.
„Romantické a sexuálne skúsenosti sú súčasťou väčších vzorcov ľudského sociálneho správania,“ povedal Justin R. Garcia, profesor na Indiana University v Bloomingtone. „Pochopenie toho, ako sa toto správanie prejavuje, mení a vyvíja, nám pomáha lepšie pochopiť, kto sme dnes.“
Do tohto objavu bol najstarším zaznamenaným dôkazom o bozkávaní jeden zo zväzkov védy a opisuje ľudí, ktorí sa dotýkajú perami. Ide o skupinu indických biblických textov, ktoré sa datujú okolo roku 1 500 pred Kristom a sú základom hinduistického náboženstva. Okrem toho sa bozkávanie opisuje aj v inom staroindickom texte - Kámasútre.
Nové zistenia
Aj preto si odborníci dlho mysleli, že bozkávanie pochádza z Indie. To však už neplatí - hlinené tabuľky z Mezopotámie ukázali príbehy, že bohovia mali pohlavný styk a potom sa pobozkali. V priebehu storočí sa písmo rozšírilo. S tým prišli ďalšie záznamy každodenného života a zmienky o bozkoch, ktoré si vymieňali manželské páry a nezosobášení ľudia ako prejav túžby.
Niektoré príklady dokonca varovali pred nebezpečenstvom bozkávania - napríklad pobozkanie ženy, ktorá sa zaviazala k určitej forme celibátu, malo viesť k zbaveniu schopnosti hovoriť. Ďalší zákaz zase riešil bozkávanie na ulici, čo len potvrdzuje, že išlo o každodenný druh činnosti.
Nebozkávajú sa len ľudia
Nie je to však len človek, ktorý sa bozkáva. Podobne si šimpanzy vymieňajú bozky za pozdravy, pre bonobov je zase bozkávanie súčasťou ich veľmi častej sexuálnej hry, napísal primatológ Frans BM De Waal, behaviorálny biológ z Emory University v Atlante.
Je možné, že romantické bozkávanie sa vyvinulo u primátov ako spôsob hodnotenia kondície potenciálneho partnera, „prostredníctvom chemických signálov prenášaných slinami alebo dychom,“ myslia si vedci. Do Európy sa bozkávanie zrejme dostalo po vlnách migrácie z euroázijských trávnatých plôch.
Odborníci majú podozrenie, že romantické bozkávanie sa v Európe doby bronzovej stalo akceptované, a to nie len kvôli migrácii. Je pravdepodobnejšie, že prax bozkávania bola ľuďom v Európe už aspoň zbežne známa, pretože bola bežná v Mezopotámii – a možno aj v iných častiach starovekého sveta – a neobmedzovala sa len na Indiu.
Bozkávanie vtedy a dnes
Na rozdiel od bozkov zdieľaných medzi rodičmi a deťmi, o ktorých sa predpokladá, že sú „všadeprítomné medzi ľuďmi naprieč časom a geografiou“, romantické bozky nie sú všade bežné. Dokonca aj dnes sa mnohé kultúry vyhýbajú romantickému bozkávaniu.
V štúdii zo septembra 2015 výskumníci skúmali 168 moderných kultúr po celom svete a zistili, že iba 46 percent z nich praktizovalo bozkávanie, ktoré bolo sexuálne alebo romantické.
Autori uviedli, že takéto bozkávanie bolo oveľa menej bežné v spoločenstvách hľadajúcich potravu a bolo pravdepodobnejšie, že sa vyskytuje v spoločnostiach, ktoré mali odlišné sociálne triedy, „pričom zložitejšie spoločnosti sa s väčšou pravdepodobnosťou bozkávajú týmto spôsobom“. Jedno je isté - o počiatkoch bozkávania toho ešte veľa nevieme.