Nájsť si v dnešnej dobe partnera či partnerku môže byť mimoriadne náročné. Pokiaľ sa nejaký introvert snažil nájsť si svoju milovanú polovičku, do cesty sa mu postavila pandémia, ktorá nikomu nepridala na všeobecnej pohode. Mnohí ľudia majú po dvoch rokoch problém vrátiť sa do bežného spoločenského života, nieto ešte hľadať partnera na celý život.
Pokiaľ si vyskúšal všetko od dohadzovania od kamarátov, Tinder, rande na slepo či jednorázovky, a stále si nenašiel toho/tú pravú, máme pre teba tipy, o ktorých si doteraz ani netušil. Ako píše web The Conversation, pochádzajú z obdobia takzvanej georgiánskej éry.
Tá sa datuje od korunovácie Juraja I. v roku 1714 po smrť Juraja IV. v roku 1830 a bola oslavou lásky a manželstva v populárnej kultúre, vrátane najpredávanejších románov ako Pamela od Samuela Richardsona či Odmenená cnosť (1740), ktorý dosiahne svoj vrchol sobášom hrdinky s jej pánom.
„Vytvorenie spoločensky výhodného zápasu, ktorý bol založený na láske a náklonnosti, bola najvyššia hra, akú kedy muži a ženy hrali. Ako prežívali tento emocionálne nabitý proces, je predmetom mojej knihy: The Game of Love in Georgian England,” hovorí Sally Hollowayová, výskumná pracovníčka vicekancelára v oblasti histórie a dejín umenia z Oxford Brookes University. Práve tá sa podelila o päť tipov na randenie z tejto éry, ktoré sa oplatí vyskúšať.
1. Prejdi na analóg
Táto éra bola vekom písania listov, s dvornými pármi, ktoré si vymieňali skutočný prúd romantických správ. Niektorí zistili, že písanie im pomohlo vyjadriť pocity, ktoré by sa neodvážili vysloviť z očí do očí. Ako cenné zdroje intimity, introspekcie a sebaodhalenia by záplava milostných listov mohla dokonca prekonať počet osobných stretnutí.
S listami sa zaobchádzalo ako so vzácnymi nádobami lásky, ktoré sa mali dotýkať, bozkávať, postriekať parfumom a používať na inšpiráciu romantických veršov. Ľudia ich často nosili vo vreckách a skrývali ich pod vankúšom, aby v noci snívali sny inšpirované listami.
„Mnohí si nechávali svoje ľúbostné listy, aby si ich znova a znova prečítali, ukladali si ich ako vzácny dôkaz vzťahu a dôležitej chvíle v ich živote. A ak by na to prišlo, mali dôležitý fyzický dôkaz o ich záväzku pred súdom,” pripomína Hollowayová.
2. Podeľ sa o dobrú knihu
V tomto období došlo k rozmachu tlačených titulov. Práve v týchto časoch sa objavil román ako nový žáner a zvýšil sa aj počet ľudí, ktorí vedeli čítať a písať. V dôsledku toho sa knihy stali obľúbenými romantickými darčekmi.
Niektoré ženy sa pomocou kníh pokúšali primäť muža, aby pohotovejšie vyjadril svoje pocity. Feministická filozofka Mary Wollstonecraft poslala v roku 1796 zväzok najpredávanejšieho románu Jeana-Jacquesa Rousseaua Julie; or, The New Heloise svojmu milencovi Williamovi Godwinovi so žiadosťou, aby sa „zaoberal svojimi vlastnými pocitmi – to znamená, daj mi pohľad na tvoje srdce z vtáčej perspektívy“.
„Najbystrejší milenci označovali svoje knihy zvýraznením pasáží, s ktorými najviac súhlasili, čím sa zabezpečilo, že našli partnera s podobným intelektom, záujmami a pohľadom na život,“ opisuje Hollowayová.
3. Získaj zručnosti
Ženy v tejto ére investovali dlhé hodiny do vytvárania vlastnoručných darčekov pre svojich nápadníkov. Ženy mohli svojmu milencovi ako prejav svojej náklonnosti vyrobiť vreckovku, vestu, retiazku na hodiny či volániky.
„Tento akt demonštroval jej cnosť a schopnosti, a zároveň ukázal jej investíciu do vzťahu prostredníctvom času a práce, ktorú tomu venovala. Tiež jej to umožnilo uplatniť si nárok na muža, keď nosil jej výtvory na verejnosti,“ vysvetľuje Hollowayová.
4. Povedz to vlasmi
Čo môže byť viac osobné ako doslova darovať niekomu časť svojho tela? Vlasy mali zvláštny význam ako znak, pretože – ako večná láska – ani časom nevybledli a nerozpadli sa. Darovať mužovi prameň svojich vlasov bolo istým znamením, že sa čoskoro vydáš.
„V tom čase ženy vložili pramene vlasov do sortimentu šperkov vrátane gombíkov, brošní, medailónikov, náramkov a prsteňov, ktoré boli zapletané, posiate drobnými perličkami a dokonca nasekané, aby vytvorili jemné vlasové maľby.“
Neboli to vždy vlasy z hlavy. „Aristokratka Lady Caroline Lambová poslala svojmu milencovi Lordovi Byronovi obálku s ochlpením počas ich drsnej aféry v roku 1812 a yorkshirská dedička Anne Listerová uložila ochlpenie zozbierané od svojich mileniek v skrinke, ktorú uchovávala ako „kuriozitky“, hovorí Hollowayová.
5. Zbalí(čkova)ť
Chudobnejšie vidiecke páry sa zaoberali tradíciou známou ako „balíčkovanie“, ktoré sa praktizovalo vo Walese, Írsku a Škótsku. Vyzeralo to tak, že pár sa dostal spolu do postele v rodinnom dome ženy – úplne oblečený – niekedy oddelený drevenou doskou alebo so spodničkou ženy zviazanou dole na uzol.
„Rituál pomohol párom spojiť sa tým, že trávili čas osamote a dlho sa rozprávali bez toho, aby sa nutne zaviazali k sexu. A napriek tomu to veľa mladých párov porušilo – miera nelegitímnosti v priebehu storočia prudko vzrástla a až jedna tretina neviest v Anglicku bola tehotná už v deň svadby,“ opisuje Hollowayová.
Tieto rôzne slová, prejavy a skutky lásky poskytovali mužom a ženám životne dôležité prostriedky na to, aby sa navzájom spoznali, otestovali svoju kompatibilitu a vybudovali si pred manželstvom väčšiu intimitu.
„Konečným cieľom bolo šťastné a spokojné spojenie s partnerom podobného postavenia a majetku. Poskytli kľúčovú cestu k ďalšiemu zásadnému cieľu éry – a aj pre mnohé dnešné vzťahy – trvalému šťastiu,“ dodáva na záver Hollowayová.
