Niektorým sa celý život presunie do posilňovne, taká posadnutosť potom môže viesť až k rozpadom vzťahov alebo strate zamestnania.
Filip N. z Prahy bol v detstve trochu pri tele, za čo si od spolužiakov občas vyslúžil posmešky. Už ako pätnásťročný sa preto rozhodol so svojou postavou niečo urobiť a začal navštevovať posilňovňu. Čo bol na začiatku len koníček a súčasť zdravého životného štýlu, prešlo postupom času do obsesie.
„Nebola to záležitosť týždňov, ale rokov, počas ktorých som do posilňovne chodil viac a viac. Postupne som sa dostal do fázy, kedy som tam chodil napríklad aj keď som bol chorý. Telo mi potom už dávalo najavo, že to nie je dobre. Napríklad raz za dva mesiace úplne vyplo a ja som nebol schopný niekoľko dní kvôli horúčkam ani vstať z postele,“ popisuje.
Z posilňovania a všeobecne udržovania si postavy sa totiž stala posadnutosť. Filip do fitness centra chodil denne, aj keď sa potreboval učiť alebo na Vianoce. Niekedy aj viackrát denne. Na dovolenku si so sebou balil vlastné jedlo, aby nepokleslo množstvo bielkovín, ktoré denne prijme.
„Pamätám si na svoj maturitný ples a následný večierok. Mali sme tam raut a ja som si jediný nič nedal, boli to totiž samé nezdravé veci. Aj tak som ale mal zlý pocit z kalórií z alkoholu. Takže keď som prišiel domov, povedal som si, že musím pred spaním ešte cvičiť, hoci som bol úplne mimo a skôr som si mohol ublížiť,“ dodáva.
Choroba mužov
Filip totiž trpí poruchou príjmu potravy, ktorej sa hovorí bigorexia. V kontexte Českej republiky na ňu nedávno upozornila séria podcastov Českého rozhlasu Hrana. Ľudia, ktorí ňou trpia, si úzkostlivo zakladajú na svojej postave a svalovej hmote. Hoci formálne ešte nejde o uznanú chorobu, kategorizuje sa tak všeobecne medzi poruchy príjmu potravy, podľa odborníkov sa vyskytuje čoraz častejšie.
„Sú to ľudia, ktorí majú pozornosť extrémne zameranú na svoje telo a majú predstavu, že budú šťastnejší, spoločensky úspešnejší a sebaistejší, keď bude ich postava čo najviac silná a atletická. Tomu postupne podriaďujú svoj čas, svoje zaobchádzanie s jedlom. Väčšinu času trávia v posilňovniach alebo usilovným cvičením,“ opisuje Jan Kulhánek, psychológ a psychoterapeut, ktorý sa zaoberá poruchami príjmu potravy.
Hoci sa bigorexia nevyhýba ani ženám, na rozdiel od ostatných porúch príjmu potravy ide skôr o doménu mužov. Typický pacient je muž okolo osemnástich až dvadsiatich rokov.
Základné aspekty choroby sú dva - ľudia, ktorí ňou trpia, usilovne cvičia. Okrem toho prijímajú extrémne množstvo bielkovín a v mnohých prípadoch aj anabolík či steroidov.
„Podobne ako pri mentálnej anorexii alebo bulímii, ani pri bigorexii nie je jediný model priebehu choroby či jediná príčina, ktorá k nej vedie. Väčšinou na začiatku stojí neistota vo svojej mužskej úlohe, nespokojnosť sám so sebou a väčší záujem na tom, čo si o mne myslia a hovoria ostatní,“ hovorí Kulhánek. Dodáva, že u niekoho je na začiatku nadváha či naopak nadmerná chudosť. Ani to ale nie je podmienkou.
Problém choroby spočíva v nejasnej hranici medzi starostlivosťou o svoje zdravie a chorobnou posadnutosťou. Čo začne ako zdravý návyk, tak nepozorovane končí stratou záujmu o okolie, rozpadmi vzťahov alebo napríklad stratou pracovného miesta.
„Osoby ohrozené bigorexiou trávia všetok svoj voľný čas cvičením v posilňovni alebo štúdiom zloženia potravín. Nezaujíma ich takmer nič iné a často tak v dôsledku tejto choroby strácajú záujem o svoje okolie,“ uviedla Marie Novotná, hovorkyňa centra Anabell, ktoré pomáha ľuďom s poruchami príjmu potravy.
„Je to rovnaké ako pri iných závislostiach. Celý život týchto ľudí sa presúva do posilňovne, kde pracujú na svojom tele,“ súhlasí Kulhánek.
Nárast kvôli Instagramu aj covidu
K profesionálnej pomoci sa tak pacienti väčšinou dostanú až v momente, keď sa im vplyvom bigorexie začnú rozpadať vzťahy s partnerkami či priateľmi, alebo keď sa porucha skĺbi s inou diagnózou. Psychickú aj fyzickú. „Majú pocit, že sú len dôslednejšie ako ich kamaráti, ktorí cvičia menej. Za odborníkom prídu, až keď sa prejaví depresia alebo obsedantno-kompulzívna porucha,“ hovorí Kulhánek.
Pacienti s bigorexiou sa mnohokrát upnú na pravidlá. Keď sa nedrží svojho jedálnička alebo určitého počtu cvikov, chopia sa ich úzkosti. „Spoločne s enormnou fyzickou námahou to vedie k vyčerpaniu organizmu. Môže dôjsť k psychickému zrúteniu, niekedy až k hospitalizácii na psychiatrii. Prípadne dochádza vplyvom enormnej fyzickej námahy k únavovým zraneniam, únavovým zlomeninám,“ dodáva.
„Muži sa môžu viac uzatvárať do seba, nezdieľať s kamarátmi a rodinou, čo prežívajú. Aj rodina a priatelia si môžu všimnúť až veľmi neskoro, že dotyčný má problém s cvičením, stravou obsahujúcou mnoho bielkovín a zneužívaním anabolických steroidov. Môžu to vidieť ako životný štýl a hovoriť si, že ‚len' cvičí, chce vyzerať dobre a jej zdravo,“ potvrdzuje Novotná s tým, že ale nejde o pravidlo.
Aj Filipov problém si ako prvá uvedomila jeho matka, s ktorou býva. „Bolo to, keď začal prvý lockdown a ja som nemohol do posilňovne. Hrozne som sa bál, že prídem o všetok progres, psychicky som to úplne nezvládal a asi začalo byť zjavné, že to už nie je úplne zdravé,“ popísal. Teraz sa s poruchou príjmu potravy lieči. Ako hovorí, „vzadu v hlave“ chorobu stále má. Učia sa ale tieto myšlienky si nevšímať.
Práve lockdown bol pre mnohých ľudí naopak faktor, ktorý chorobu naštartoval. Okrem vplyvu sociálnych sietí ako je Instagram alebo vplyvu popularizácie zdravej výživy a starostlivosti o seba formou cvičenia, je práve epidémia covidu jedným z dôvodov, kvôli ktorým ľudí s touto diagnózou pribúda.
„Posadnutosť zdravou výživou aj cvičením sa ťažko oddeľuje od toho, na čo sme v našej kultúre zvyknutí. Nie je tam ostrá hranica, ktorá by jasne povedala: ‚Toto je ešte v poriadku.' a ‚Toto už je porucha.' Okolie preto nezareaguje tak rýchlo, ako pri iných typoch problému,“ hovorí Kulhánek.
Portál iDnes.cz patrí pod vydavateľstvo Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.sk.