Vianoce trávi väčšina z nás oddychom v kruhu najbližších, no existujú povolania, ktoré musia byť v pohotovosti prakticky nonstop. Zdravotníci, lekári, policajti či hasiči pravidelne trávia sviatky v práci a dbajú o našu bezpečnosť či zdravie.
Mladý hasič Jaro pôsobí v Hasičskom a záchrannom zbore v Poprade už dekádu. O tom, či si na Vianoce v práci zvykol, aký je jeho najsilnejší zážitok z výjazdu, ako pandémia ovplyvnila prácu hasičov, či ako sa vyrovnáva so smutnými či traumatickými zážitkami, sa dozvieš v nasledujúcich riadkoch.
Byť hasičom je snom mnohých chlapcov, mali ste ho aj vy?
Pochádzam z rodiny hasičov. Môj otec je hasič na dôchodku a brat je tiež hasičom. Vykonávať toto povolanie bol už môj detský sen.
Ako sa sen stal realitu?
Stačí mať sebadisciplínu, trochu odhodlania, hlavne sa nebáť a mať ochotu pomáhať ľuďom. Hasič potrebuje mať maturitu, potom po výberovom konaní (fyzické, psychické a zdravotné testy) nastúpi do zboru. Po istej dobe ho organizácia vysiela na základný, a neskôr na špecializovaný kurz. Potom, ak má iniciatívu, môže si spraviť aj vysokú školu. S tou sa väčšinou spája kariérny postup.
Ako dlho túto prácu vykonávate?
Momentálne desať rokov.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Každý hasič má svoje zaradenie. Ráno o siedmej pri nástupe do práce je rozdelenie. Veliteľ nás pridelí na danú techniku, ktorú si musíme prebrať a skontrolovať. Potom pokračujeme denným programom, tam je napríklad údržba techniky, školenia, cvičenia, každý podľa zaradenia. Poobede máme fyzickú prípravu na zásahy, kde cvičíme. Samozrejme, počas celej smeny, ak nám zahlásia výjazd, tak musíme do jednej minúty vyraziť. Neskôr máme opäť školenie a večer je vyhodnotenie smeny, kde si povieme, čo sa robilo v daný deň, alebo sa rozoberajú ťažké výjazdy a na záver je príprava na odovzdanie smeny.
Pandémia zasiahla aj do práce hasičov, ako to vyzerá v praxi?
Je to závažné. V začiatkoch pandémie sme sa dostávali do situácií, kde nám kvôli covidu vypadla jedna smena hasičov. Museli ísť do karantény, čiže sa ostatné smeny museli otáčať. Stále pri zásahoch dodržiavame plnú ochranu, máme respirátory, dezinfekciu. Po každom zásahu sa auto celé dezinfikuje.
Popradský zbor v ktorom pôsobíte, nedávno začal pomáhať vyčerpaným zdravotníkom v nemocnici.
Zdravotníci toho mali až príliš veľa a nestíhali. My sme im asistovali pri fyzicky náročných úkonoch s pacientmi, ako otáčanie, dvíhanie a podobne.
Aké to je tráviť sviatky v práci? Zvykli ste si?
Sú to moje tretie Vianoce v práci a fungujeme tu ako jedna rodina. Sme tu 24 hodín denne, poznáme sa. Je to trošku iné ako byť pri manželke, deťoch a rodine, ale máme tu dobrú atmosféru. Počas Štedrého dňa si urobíme činnosti, ktoré máme, a potom si spravíme aj spoločnú večeru. Nechýba kapustnica, zemiakový šalát či ryby.
Aký máte vzťah k Vianociam?
Ako kresťan mám k Vianociam silný vzťah.
Sú vianočné sviatky rizikové z hľadiska vzniku požiarov, alebo iných komplikácii, ktoré by vyžadovali zásah hasičov?
Áno, väčšinou požiare vznikajú z nedbanlivosti. Ľudia si zapaľujú napríklad sviečky a môže sa stať, že zabudnú či zaspia, a chytí sa obrus. Cez Vianoce mávame aj prípady, kedy zasahujeme pri dopravných nehodách.
Aký je váš najsilnejší zážitok z práce?
Udalosti pri ktorých sú požiarom ohrozené deti. Ťažko sa emočne znášajú tieto výjazdy, všetko to boli silné zážitky.
Ako sa vyrovnávate so smutnými či traumatickými zážitkami z práce?
Máme psychológa, ktorý sa s nami rozpráva po ťažkých zásahoch. Mám aj kolegov, ktorí sú na toto školení. Rozprávame sa veľa aj medzi sebou, či už o dobrých alebo aj nepríjemných zážitkoch. Každý to vstrebáva inak, no dôležité je, sa o tom rozprávať.
Stretli ste sa už so zasahovaním mimo práce?
Áno, samozrejme. Hasil som už takto auto, alebo som pomáhal pri nehode. Myslím, že každý hasič zažil to, že aj vo voľnom čase sa stretol s takýmito zásahmi.
Ako sa žije z platu hasiča?
Na to sa ťažko odpovedá, ale myslím, že s platom hasiča sa dá žiť.
