💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna.
- Na front sa vrátili zákopy, delostrelectvo a pomalý boj o metre.
- Odborník tvrdí, že rozhoduje najmä počet ľudí a výdrž spoločnosti.
- Technológie pomáhajú, no územie stále držia vojaci.
Vojna na Ukrajine už trvá dlhšie než prvá svetová vojna. Porovnanie nie je dokonalé, no podľa Franka Ledwidgea, odborníka pre vojenskú stratégiu a právo na University of Portsmouth, sa začína tlačiť do očí nepríjemne silno, píše portál The Conversation.
Najviditeľnejšie je to na fronte. Vojna, ktorú si mnohí na začiatku predstavovali ako rýchly konflikt tankov, rakiet a presných úderov, sa zasekla v logike zákopov, delostrelectva a pomalého posúvania línií. Nie v desiatkach kilometrov, ale často v stovkách metrov.
Ledwidge píše, že delostrelectvo sa vrátilo ako dominantná zbraň bojiska. Počas veľkej časti prvého roka vojny podľa neho spôsobovalo väčšinu obetí. Drony síce neskôr zmenili spôsob boja, no delá z frontu nezmizli. Obe strany ich stále potrebujú.
Zákopy nie sú retro, ale realita
Rovnako znepokojivý je návrat masívnych zákopových systémov. Od vojny medzi Iránom a Irakom v rokoch 1980 až 1988 nestál veľký konflikt medzi štátmi tak výrazne na opevnených pozíciách, betónových prekážkach, ostnatom drôte a pripravených líniách obrany.
To je moment, v ktorom sa vojna na Ukrajine začína podobať na najtemnejšie kapitoly 20. storočia - kto vydrží dlhšie, ten má výhodu. Ledwidge tvrdí, že hlbšia podobnosť nie je len v zákopoch či delostrelectve. Podstatné je, že konflikt sa stal skúškou výdrže. Rozhoduje počet ľudí, priemyselná kapacita, ekonomická sila a politická vôľa. Nie jedna zázračná zbraň.
Koľko ľudí môžeš stratiť?
Počas prvej svetovej vojny vlády Británie, Francúzska a Nemecka pravidelne zverejňovali zoznamy padlých a ranených. Verejnosť videla, že aj víťazstvá majú brutálnu cenu. Generáli neriešili len to, koľko strát utrpel nepriateľ, ale aj to, či ich vlastná spoločnosť unesie podobnú cenu dlhšie.
Pri Verdune, na Somme či pri Passchendaele boli straty obrovské na oboch stranách. Ledwidge upozorňuje, že pri Ukrajine často počúvame jednoduchší príbeh - Rusko vraj stráca niekoľkonásobne viac ľudí než Ukrajina. Ako extrémny príklad uvádza tvrdenie Volodymyra Zelenského zo začiatku roka 2026, že na jedného mŕtveho Ukrajinca pripadalo 47 mŕtvych Rusov.
Ledwidge však opisuje aj vlastnú skúsenosť z večere v londýnskom klube s dobre napojeným bývalým ukrajinským vládnym predstaviteľom. Keď sa reč dostala na straty, spýtal sa ho: „Povedz mi, bez kecov: aký je skutočný pomer strát?“ Odpoveď vraj prišla potichu: „Rovnaký ako u Rusov.“ Na otázku, odkiaľ to má, zaznelo: „Z Generálneho štábu.“
Technológia nepremení vojnu na videohru
Ledwidge priznáva, že ide o anekdotu. Zároveň však tvrdí, že verejne dostupné dáta skôr podporujú predstavu porovnateľných strát, hoci Rusko ich má pravdepodobne viac. Nie však násobne viac. To je pre Ukrajinu zásadný problém, pretože Rusko má omnoho väčšiu populáciu.
Ukrajina napriek tomu už viac než štyri roky drží líniu proti väčšiemu protivníkovi a opakovane prekvapuje inováciami. Drony, autonómne systémy a presné údery sa často opisujú ako odpoveď na nedostatok vojakov. Lenže vojna nie je laboratórny test. Nepriateľ sa učí tiež.
Takmer každá ukrajinská inovácia vyvolala ruskú protiakciu a naopak. Výsledkom nie je definitívny technologický zlom, ale nekonečný cyklus opatrení a protiopatrení. Technológia je dôležitá, no nenahrádza ľudí.
Staré pravidlo stále platí
Aj medzi rokmi 1914 a 1918 zmenili vojnu delá, tanky, lietadlá a guľomety. Ani jedna z týchto zbraní však nezrušila potrebu obsadiť a udržať územie vojakmi. To isté platí dnes - drony, rakety a lietadlá môžu ničiť, narúšať a zdržiavať. Územie však podľa základnej vojenskej logiky držia ľudia na zemi.
Ledwidge vidí aj ďalšiu ozvenu roka 1918. Malé útočné skupiny, ktoré sa v ukrajinskej vojne pohybujú v priestore presýtenom dronmi, pripomínajú nemecké úderné jednotky z jarnej ofenzívy 1918. Aj vtedy priniesla inovácia krátkodobé úspechy, no súperi sa prispôsobili.
Práve preto je jeho záver taký nepríjemný. Prvú svetovú vojnu nerozhodol geniálny trik ani jedna nová technológia. Strategickú rovnováhu zmenil príchod americkej armády a námornej pechoty, teda viac než dva milióny vojakov v Európe. Ukrajina dnes nič podobné na obzore nemá. Vojna na Ukrajine tak zostáva súbojom ľudskej výdrže - presne ako prvá svetová. A práve to je na tomto porovnaní najznepokojivejšie.
