? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- V okolí Černobyľa dnes žijú vlky, rysy, medvede aj zubry, pretože ľudia z oblasti odišli.
- Vedci zistili, že absencia lovu a poľnohospodárstva pomohla zvieratám viac než im uškodilo žiarenie.
- Niektoré druhy sa dokonca začali prispôsobovať radiácii, napríklad tmavšie žaby či odolnejšie vlky.
- Černobyľ sa stal jedným z najväčších neúmyselných prírodných experimentov v Európe.
V roku 1986 došlo v jadrovej elektrárni Černobyľ na Ukrajine k najhoršej civilnej jadrovej havárii v histórii. Výbuch reaktora uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý sa rozšíril nad veľkou časťou Európy. Z okolia muselo byť evakuovaných približne 115-tisíc ľudí a radiácia krátko po havárii zabila 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, píše portál The Conversation.
Po katastrofe vznikla takzvaná Černobyľská vylúčená zóna, teda oblasť s rozlohou približne 2 600 kilometrov štvorcových, kam sa ľudia nesmú natrvalo vracať. Zakázané je tam bývanie, podnikanie, ťažba prírodných zdrojov aj bežný prístup verejnosti. A práve tento zákaz ľudí spustil jeden z najnečakanejších ekologických príbehov modernej doby.
Ako píše profesor urbanistického dizajnu Nick Dunn z Lancaster University, ktorý sa témou zaoberá, návrat zvierat do oblasti ukazuje, že ekosystémy dokážu reagovať prekvapivo flexibilne, keď sa zmenia bežné pravidlá.
Príroda bez ľudí
Po štyroch desaťročiach sa totiž z oblasti stalo obrovské prírodné útočisko. Populácie veľkých cicavcov tam výrazne narástli. Dnes sa v zóne bežne vyskytujú vlky, líšky, rysy ostrovidy, losy či diviaky. Do oblasti sa dokonca vrátili aj druhy, ktoré tam kedysi úplne zmizli, napríklad medvede hnedé a zubry európske.
Vedci zistili niečo paradoxné: neprítomnosť ľudí má na počet zvierat väčší pozitívny vplyv než radiácia negatívny. Jednoducho povedané, zvieratá profitujú z toho, že ich nikto neloví, nevytláča z krajiny a neničí ich prirodzené prostredie.
Červený les a návrat života
Krátko po havárii radiácia zničila veľkú časť miestnej prírody. Najznámejším symbolom tejto devastácie je takzvaný Červený les, približne desať štvorcových kilometrov veľká oblasť pri elektrárni. Stromy tam absorbovali také množstvo radiácie, že ihličie sčervenalo a borovice uhynuli.
Dlhodobé výskumy však ukazujú prekvapivý výsledok. V priebehu rokov sa v oblasti začala zvyšovať biodiverzita, teda rozmanitosť druhov rastlín a zvierat. Keď ľudia zmizli, ekosystém dostal šancu obnoviť sa.
Návrat ohrozených druhov
Niektoré druhy sa do zóny dokonca vrátili vďaka ochranárskym projektom. V roku 1998 tam vedci vypustili koňa Przewalského, posledný skutočne divoký druh koňa na svete. Išlo o experiment ochrany prírody. Dnes tam žije viac než 150 týchto zvierat a populácia stále rastie.
Vrátili sa aj rysy ostrovidy a zubry európske, ktoré v tejto oblasti predtým vyhynuli. Okrem cicavcov sa do zóny presťahovalo aj množstvo vtákov. Medzi nimi napríklad bociany čierne, bociany biele či orliaky morské. Najzaujímavejší je však návrat orla krikľavého väčšieho, globálne ohrozeného druhu.
Tento dravec potrebuje mokrade, kde loví, a zároveň je extrémne citlivý na prítomnosť ľudí. Po havárii z oblasti zmizol. V roku 2019 však vedci zaznamenali štyri hniezdiace páry v ukrajinskej časti zóny a minimálne trinásť párov v bieloruskej časti. Dnes je to jediné miesto na svete, kde populácia tohto vzácneho druhu rastie.
Žaby menia farbu
Niektoré zvieratá sa podľa vedcov dokonca začali prispôsobovať radiácii. Napríklad stromové žaby v zóne sú tmavšie než tie mimo nej. Majú totiž viac melatonínu, pigmentu, ktorý pomáha chrániť bunky pred poškodením radiáciou.
Podobné náznaky adaptácie vedci pozorujú aj u vlkov. Výskum naznačuje, že populácie vlkov eurázijských môžu mať genetické úpravy, ktoré im pomáhajú prežiť v prostredí s chronickou radiáciou a znižujú riziko rakoviny.
Huba, ktorá „žerie“ radiáciu
Jedným z najbizarnejších objavov v Černobyle je takzvaná rádiofilná huba. Vedci ju objavili v roku 1991 vo vnútri reaktora číslo štyri pomocou diaľkovo ovládaných robotov.
Táto čierna huba využíva pigment melanín, ktorý bežne chráni organizmy pred ultrafialovým žiarením. V jej prípade však pomáha premieňať gama žiarenie na energiu, vďaka čomu môže rásť rýchlejšie než bežné huby.
Evolúcia v zrýchlenom režime
Radiácia ovplyvňuje aj rastliny. Niektoré druhy v okolí elektrárne vyvinuli schopnosť lepšie opravovať poškodenú DNA. Niektoré rastliny dokonca vykazujú vyššiu odolnosť voči ťažkým kovom a radiácii. Černobyľská zóna sa tak postupne stala jedným z najväčších prírodných laboratórií na svete, kde vedci sledujú, ako sa ekosystémy obnovujú bez zásahu človeka.
Radiácia však nie je jediným faktorom, ktorý formuje život v oblasti. Rovnako dôležitá je aj dlhodobá neprítomnosť ľudí. Dobrým príkladom sú stovky domácich psov, ktoré obyvatelia museli po evakuácii zanechať. Ich potomkovia dnes žijú v zóne ako divoké psy a geneticky sa už odlišujú od populácií psov v iných častiach Ukrajiny.
Nie všetky dôsledky katastrofy sú však pozitívne. Niektoré druhy majú nižšiu reprodukčnú úspešnosť, teda menej mláďat, a vedci zaznamenali aj vyšší výskyt genetických mutácií.
Nie je to len Černobyľ
Podobný jav sa objavil aj inde. Okolo poškodenej jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku sa do vylúčenej zóny vrátili medvede, medvedíky čistotné a diviaky. Niektoré fungujúce jadrové elektrárne dokonca aktívne podporujú miestnu prírodu tým, že vytvárajú chránené oblasti bez ľudského zásahu.
Príbeh Černobyľa nemá jednoduché závery. Radiácia spôsobila obrovské škody, ale zároveň ukázala, ako rýchlo sa príroda dokáže obnoviť, keď jej človek prestane stáť v ceste. Černobyľ tak dnes nie je len symbolom katastrofy. Je aj dôkazom, že príroda si dokáže zobrať späť priestor, ktorý jej ľudia kedysi vzali.
