? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Riziko jadrovej vojny môže byť podľa fyzika Davida Grossa približne dve percentá každý rok.
- Pri takomto riziku by podľa jeho výpočtov mohla civilizácia skončiť približne do roku 2060.
- Počet jadrových mocností rastie a medzinárodné dohody sa podľa vedca rozpadajú.
- Gross varuje aj pred tým, že o použití zbraní by raz mohla rozhodovať umelá inteligencia.
Keď fyzici hovoria o konci sveta, väčšinou ide o miliardy rokov v budúcnosti. Americký teoretický fyzik David Gross, laureát Nobelovej ceny za fyziku z roku 2004, však hovorí o oveľa bližšom horizonte. V rozhovore pre magazín Live Science upozornil na rastúce riziko jadrovej vojny a tvrdí, že ľudstvo môže mať pred sebou oveľa kratší čas, než si myslíme.
„Aj po skončení studenej vojny, keď existovali strategické dohody o kontrole zbraní, sa odhadovalo, že pravdepodobnosť jadrovej vojny je približne jedno percento každý rok,“ povedal.
„Mám pocit, že realistickejší odhad je skôr dve percentá. To znamená šancu jedna ku päťdesiat každý rok.“ Na prvý pohľad to nevyzerá dramaticky. Problém je v tom, že riziko sa opakujúco kumuluje každý rok.
Výpočet podobný rádioaktívnemu rozpadu
Gross vysvetľuje, že jeho odhad vychádza z rovnakého typu matematických modelov, ktoré vedci používajú napríklad pri štúdiu rádioaktívnych materiálov. Tie sa časom rozpadajú a vedci dokážu vypočítať, ako dlho približne vydržia.
Pri pravdepodobnosti dve percentá ročne by podľa fyzika „očakávaná životnosť civilizácie bola približne tridsaťpäť rokov“. Inými slovami, nejde o presný dátum apokalypsy, ale o štatistický odhad, ktorý ukazuje, ako rýchlo môže riziko narastať.
Svet je dnes podľa neho nebezpečnejší
Gross tvrdí, že situácia sa za posledné tri desaťročia výrazne zhoršila. Stačí sa podľa neho pozrieť na aktuálne geopolitické konflikty, napríklad medzi Ruskom a Ukrajinou alebo napätie v Ázii. „Za posledných desať rokov prakticky neboli podpísané žiadne nové jadrové dohody,“ upozornil.
Dnes existuje deväť jadrových mocností, teda krajín, ktoré vlastnia jadrové zbrane. A čím viac hráčov v tejto hre je, tým je situácia komplikovanejšia. „Aj tri jadrové mocnosti sú nekonečne komplikovanejšie než dve,“ dodal.
Umelá inteligencia môže rozhodovať o zbraniach
Vedca však znepokojuje ešte jedna vec - technológie. Podľa Grossa sa vojenské systémy rýchlo automatizujú a čoraz viac rozhodnutí môže robiť softvér alebo umelá inteligencia.
„Dohody a pravidlá medzi krajinami sa rozpadajú. Zbrane sú čoraz šialenejšie. Automatizácia a možno aj umelá inteligencia budú tieto nástroje čoskoro ovládať,“ povedal.
AI navyše nie je bezchybná. Gross pripomína, že systémy umelej inteligencie občas „halucinujú“ - teda generujú nesprávne alebo úplne vymyslené odpovede. „Je veľmi ťažké odolať pokušeniu nechať AI robiť rozhodnutia, pretože reaguje extrémne rýchlo,“ dodal.
Stále existuje šanca
Napriek temnej prognóze však Gross zdôrazňuje, že ľudstvo už v minulosti dokázalo reagovať na veľké hrozby. „Vytvorili sme ich, takže ich môžeme aj zastaviť,“ povedal o jadrových zbraniach.
Kľúčom podľa neho zostáva verejný tlak, medzinárodná spolupráca a varovania vedcov. Jedine to dokáže zvrátiť ponuré vyhliadky na koniec ľudskej civilizácie tak, ako ju poznáme dnes.
