Podľa moskovskej advokátskej kancelárie Nektorov, Saveljev & Partners zabavil ruský štát len počas minulého roka majetok v hodnote 1,1 bilióna rubľov, teda približne 13 miliárd eur. To je v porovnaní s predchádzajúcim rokom osemnásobný nárast. Vo väčšine prípadov pritom išlo o podnikateľov, ktorí v minulosti zastávali nejakú z politických funkcií, píše portál iDnes.cz.
O majetok v minulých mesiacoch prišiel aj Vadim Moškovič, ktorý počas divokých deväťdesiatych rokov vystriedal množstvo profesií. Obchodoval s vodkou, investoval do nehnuteľností a nakoniec vybudoval poľnohospodársky kolos Rusagro, ktorý sa stal základom jeho miliardového majetku, píše agentúra Bloomberg.
Dnes už ale Moškovičovi z jeho impéria veľa nezostalo. Moskovský súd na konci mája rozhodol o zabavení 49-percentného podielu jeho rodiny v Rusagre. Podľa štátnych žalobcov počas rokov 2006 až 2014, keď zasadal v hornej komore ruského parlamentu, porušoval zákaz kombinovania verejnej funkcie s podnikaním a zneužíval svoje postavenie na osobné obohatenie.
Len niekoľko dní po súdnom rozhodnutí prešla správa Moškovičových poľnohospodárskych aktív pod spoločnosť napojenú na štátnu Rosselchozbank, teda Ruskú poľnohospodársku banku.
Základ dal Ústavný súd v roku 2024
Moškovič ale zďaleka nie je jediným ruským oligarchom, ktorý sa musel so svojím imaním rozlúčiť. „Protikorupčné žaloby sa postupne menia z nástroja boja proti korupcii na mechanizmus prerozdeľovania majetku v prospech štátu,“ uviedol Iľja Šumanov zo spoločnosti TriTrace Investigations, ktorá sleduje procesy znárodňovania v Rusku.
Vlna konfiškácie výrazne zosilnela po rozhodnutí ruského Ústavného súdu z roku 2024. Súd vtedy stanovil, že desaťročná premlčacia lehota sa nebude vzťahovať na majetok osôb označených za skorumpovaných. Pre mnoho ruských oligarchov a podnikateľov išlo o nepríjemnú správu. Mnohí z nich totiž v minulosti zastávali verejné funkcie, často priamo v rámci systému budovaného prezidentom Putinom.
Kremeľ dlhodobo využíval lojálnych podnikateľov ako prostredníkov svojho vplyvu v regiónoch a výmenou im umožňoval presadzovať vlastné obchodné záujmy. Medzi známe príklady patrí Roman Abramovič, ktorý sedem rokov pôsobil ako gubernátor Čukotky na ruskom Ďalekom východe. Radí sa medzi nich aj Andrej Gurjev, ktorého rodina ovláda výrobca hnojív PhosAgro. V minulosti bol členom Rady federácie, teda hornej komory ruského parlamentu.
Už spomínaný Moškovič síce nepatril medzi najbližších spojencov prezidenta Vladimíra Putina, napriek tomu sa s ním niekoľkokrát osobne stretol. Bol napríklad prítomný na stretnutí v Kremli 24. februára 2022, teda v deň začatia rozsiahlej invázie na Ukrajinu. Ani to mu však nakoniec nezabezpečilo ochranu pred zásahom štátu.
Podobný osud stretol aj Konštantína Štrukova. Ešte pred rokom ovládal rozsiahle podnikateľské impérium siahajúce od ťažby zlata až po poľnohospodárstvo. Pritom bol považovaný za lojálneho predstaviteľa systému. Viac ako dvadsať rokov pôsobil v parlamente Čeľabinskej oblasti a bol členom vládnej strany. V roku 2021 mu Vladimír Putin udelil štátne vyznamenanie Za zásluhy o vlasť. Ani to nestačilo.
Rusko hľadá dodatočné príjmy do rozpočtov
Ruská ekonomika v posledných mesiacoch neprežíva najlepšie obdobie, pod tlakom sú aj verejné rozpočty. Ruský štát preto do ekonomiky stále agresívnejšie zasahuje a podľa mnohých analytikov je jedným z nástrojov aj konfiškácia majetku vybraných podnikateľov. „Ruský systém drží pohromade kombináciou odmien a trestov,“ myslí si Maria Sněgová z washingtonského think-tanku CSIS.
Ani zhabaný majetok však ruský štát nedokáže vždy ľahko speňažiť. Problémy sprevádzali napríklad predaj moskovského letiska Domodedovo, ktoré sa nakoniec predalo za približne polovicu pôvodne požadovanej ceny. V máji potom dvakrát neuspel ani predaj zhruba 67-percentného podielu v ťažobnej spoločnosti Južuralzoloto, uzatvára Bloomberg.