💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Web nie je neutrálna informačná stránka, ale náborový projekt s jasným ideologickým tónom.
- Láka na rodinu, bezpečie a „tradičné hodnoty“, no zároveň stojí za režimom, ktorý dusí médiá, internet aj opozíciu.
- Stránka sľubuje osobného manažéra, bývanie aj pomoc s papiermi - propagandu mení na pohodlný onboarding.
- Ak niekto glorifikuje Rusko, toto je skôr studená sprcha než argument na sťahovanie.
Web Time to Live in Russia pôsobí ako keby ho niekto urobil presne pre ľudí, ktorí si Rusko idealizujú z bezpečia gauča. Klikneš a zrazu si v uhladenej kampani, kde je Rusko vykreslené ako miesto „veľkých projektov a veľkých objavov“, kde sa vraj človek môže cítiť „chránený, slobodný“ a môže profesionálne rásť „bez akéhokoľvek tlaku“.
Lenže presne v tom je jeho bizarnosť - nepredáva realitu, ale starostlivo vyretušovanú verziu krajiny, ktorá zároveň vedie vojnu proti Ukrajine a doma pritvrdila voči kritikom, občianskej spoločnosti aj slobodám na internete.
Nábor do krajiny „hodnôt“
Stránka otvorene propaguje takzvanú impatriáciu. To je slovo, ktoré v bežnej komunikácii takmer nezačuješ - v praxi znamená prisťahovanie sa do krajiny natrvalo. Web sľubuje podporu pri presune „talentovaných a profesionálnych ľudí“ do Ruska, cituje Vladimira Putina a víta tých, ktorí tam chcú „vychovávať svoje deti v prostredí, ktoré posilňuje rodinu“.
Nie je to teda neutrálny informačný servis, ale ideologický filter zabalený do pekného dizajnu. V päte stránky je navyše uvedená Agentúra strategických iniciatív a jej oficiálna stránka píše, že dozornú radu vedie priamo Putin.
Ešte výrečnejší je migračný podtón. Stránka vysvetľuje zjednodušený pobyt podľa dekrétu číslo 702 z 19. 8. 2024 pre ľudí, ktorí „zdieľajú tradičné ruské duchovné a morálne hodnoty“. Inými slovami, režim už neláka len pracovníkov, ale aj ideologicky kompatibilných ľudí.
A áno, medzi krajinami, z ktorých možno o takýto proces žiadať, web uvádza aj Ukrajinu. Slovensko sa na webe explicitne neuvádza.
Osobný manažér, bývanie aj škola
Najbizarnejšie na tom je, ako detailne je web vyskladaný. Neostáva pri patriotických vetách. Rozdeľuje uchádzačov na vedcov, podnikateľov, športovcov, kreatívcov, študentov či investorov, opisuje víza, bývanie a sľubuje, že po schválení dostaneš osobného manažéra, ktorý ti pomôže s vízom, prechodom hranice aj hľadaním bývania.
Rozhodnutie má prísť najneskôr do 125 dní. Z propagandy sa tak stáva používateľsky prívetivý náborový funnel, teda marketingová cesta, ktorá ťa má krok po kroku dostať až k prihláške. Web dokonca pridáva „úprimné rozhovory“ s cudzincami, ktorí sa vraj v Rusku našli.
Jeden hovorí o hľadaní lásky a rodiny, ďalší chváli „tradičné hodnoty“, iný nadšene opisuje zdvorilých policajtov. Keď sa však stránka venuje rodinám, zrazu to znie menej romanticky - pre nástup zahraničných detí do školy uvádza test z ruštiny na úrovni A2, teda na základnej až mierne pokročilej úrovni, a medzi dokumentmi aj odobratie odtlačkov prstov od 6 rokov.
Krajina snov?
Problém teda nie je len v tom, že web pôsobí absurdne. Problém je, že predáva život v štáte, ktorý Freedom House v roku 2026 hodnotí ako neslobodný so skóre 12 zo 100, s kontrolovaným mediálnym prostredím, manipulovanými voľbami a potláčaním skutočného nesúhlasu.
Tá istá organizácia uvádza, že ruský internet je neslobodný - sociálne siete aj weby sú blokované a používatelia zatýkaní. Reportéri bez hraníc zaradili Rusko v indexe slobody tlače za rok 2025 na 171. miesto zo 180.
Medzinárodný trestný súd vydal na Putina zatykač pre podozrenie z nezákonnej deportácie a presunu ukrajinských detí. Vyšetrovacia komisia Organizácie Spojených národov v roku 2025 uviedla, že ruské úrady spáchali zločiny proti ľudskosti pri útokoch na civilistov a vojnové zločiny pri nútených transferoch a deportáciách civilov. Human Rights Watch zasa píše, že Kremeľ ďalej pritvrdil v represiách voči kritikom doma aj v exile.
Takže nie, toto nie je konečne niečo pre ľudí, ktorí glorifikujú Rusko. Toto je skôr užitočný test reality. Ak niekoho presvedčí web, ktorý sľubuje slobodu v štáte s cenzúrou, bezpečie v krajine vedúcej agresívnu vojnu a rodinné hodnoty pod dohľadom autoritárskeho režimu, problém nie je v marketingu. Problém je v ochote uveriť propagande.
