Nasledujúca trojica sa na tému pozerá z rôznych uhlov. Píše portál Idnes.cz
1. Radka Onderková Pojerová
V septembri 2011 bol komunálny politik a zástupca starostu Brna-Žideníc Aleš Vytopil zastrelený ranou do hlavy. Stalo sa to v Mariánskom údolí na okraji Brna. Páchateľ, respektíve páchatelia, následne jeho telo odviezli k Ivančiciam, vyzliekli ho, malým keramickým nožom mu odrezali hlavu a zvyšok tela zakopali v lese. Hlava sa nikdy nenašla.
Podľa kriminalistov stála za brutálnou vraždou štyridsiatnička Radka Onderková Pojerová a s odstránením tela jej mal pomáhať bývalý manžel Filip Onderka. Ten za to dostal tri a pol roka nepodmienečne, ona 15 rokov natvrdo.
Bol to Filip Onderka, kto svoju bývalú manželku označil za strelkyňu. „Máme mnoho dôkazov, ktoré preukazujú, že na mieste činu boli obaja obžalovaní. Pri určovaní, čo sa tam presne stalo, sme však vychádzali z výpovede obžalovaného, ktorý to ako jediný konzistentne a dôveryhodne opísal,“ vysvetlil predseda senátu Tomáš Kurfiřt.
Pojerová pritom nielenže svoju vinu od začiatku popierala, navyše tvrdila, že Vytopila nikdy nevidela, a teda nemala žiadny motív. Projektil, ktorý prešiel hlavou politika, si po čine pripevnila na kľúče. Podľa znalcov na ňom boli stopy, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti preukazovali jeho pôvod.
Motív činu sa spoľahlivo objasniť nepodarilo. Podľa vyšetrovateľov mohlo ísť o dohru milostného románika a určitých finančných machinácií.
Na slobodu sa právoplatne odsúdená vrahyňa dostala len nedávno, konkrétne v októbri 2024. Namiesto pätnástich rokov si odsedela „len“ dvanásť. „Bola jej stanovená najdlhšia možná skúšobná doba, a to na sedem rokov,“ upresnila pri čítaní odôvodnenia svojho rozhodnutia sudkyňa Klára Krystynová. Pojerová bude navyše v nasledujúcich rokoch pod dohľadom probačného úradníka.
2. Barbara Hanušová
Barbara Hanušová a jej partner sa v noci na 29. decembra 2010 vrátili z krčmy do svojho bytu na Bělohorské ulici v pražskom Břevnove. Napriek povianočnému obdobiu medzi nimi vypukla hádka. Trvala asi pol hodiny. Žena sa nakoniec odobrala do vedľajšej izby a následne sa vrátila s partnerovou nelegálne drženou pištoľou. Ranou z bezprostrednej blízkosti do pravého spánku ho pripravila o život.
Takto to aspoň vyšetrili kriminalisti, pričom v podobnom duchu sa niesol aj verdikt prvostupňového súdu. Na jeho základe si Hanušová mala odpykať dvanásť rokov vo väzení. Vrchný súd v Prahe však následne trest zmiernil o dva roky, keďže podľa neho nešlo o premyslenú vraždu, ale spontánny čin. Údajná páchateľka pritom po celý čas tvrdila, že celý prípad je v podstate nepravdivý. Nič na tom nezmenil ani jej pobyt za mrežami.
Presunieme sa do júla 2015 na mestský súd, kde sa už päťdesiatročná žena za výraznej pomoci svojho syna snaží dosiahnuť obnovenie procesu.
Podľa Hanušovej sa jej partner zastrelil sám – či už úmyselne, alebo náhodou. Zbrane vraj boli jeho koníčkom a rád sa s nimi hral a manipuloval. „Bola som odsúdená za vraždu, ktorú som nespáchala. Som nevinná a smrť svojho priateľa som nezapríčinila,“ trvala na svojom. Jej syn pri tejto príležitosti označil dôkazy, s ktorými kriminalisti pracovali, za mylné a nekvalitne spracované.
Právoplatne odsúdená vrahyňa sa bránila tvrdením, že v kritickej chvíli bola k mužovi otočená chrbtom a pred samotným výstrelom počula tupý úder, čo podľa znalca z odboru súdneho lekárstva Radka Matlacha zodpovedá tomu, že poškodený nesedel pri stole, ale spadol z pohovky, na ktorej sedel. „Niečo skúšal a v podnapitom stave skĺzol z gauča na podlahu a možno náhodou stlačil spúšť,“ uviedol balistik František Hlavatý. Hovorilo sa aj o tom, že Hanušová s daným typom zbrane vôbec nevedela zaobchádzať, vraj by ju ani nedokázala odistiť.
Nič z toho nezabralo. O pár mesiacov neskôr súd žiadosť o obnovu konania zamietol. „Neboli predložené nové dôkazy ani nevyšli najavo nové skutočnosti. Nový posudok nie je podkladom na obnovu konania,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie predseda senátu Tomáš Durdík a zdôraznil, že nejde o odvolacie konanie a súd nemôže hodnotiť pôvodné dôkazy.
3. Kamila Velikovská
Stále ešte mladá žena zo Zlína mala za sebou dve desaťročia plné týrania zo strany manžela. Prvú facku dostala ešte pred svadbou, týranie, bitie a ponižovanie sa potom stali každodennou rutinou. Manžel jej a dvom dcéram zakazoval chodiť na toaletu, vulgárne im nadával. Keď Kamila Velikovská zo spánku ticho vzdychla, za trest ju dokopal z postele.
Napriek tomu sa s ním nerozviedla. Jej manžel jej totiž vyhrážal, že ak to urobí, nechá ich deti prejsť autom.
A tak si v tom čase 35-ročná obeť domáceho násilia zaobstarala v máji 2005 zbraň. Keď došlo k ďalšej vyhrotenej hádke, zbavila tyrana života dvoma ranami do hlavy. Jeho zabalené telo odovzdala bezdomovcom, ktorí mali za odmenu v podobe niekoľkých fliaš alkoholu telo niekde zakopať. Tí však namiesto toho mŕtvolu vyhodili pri vlakovej stanici vo Vizoviciach, kde ju krátko na to objavil okoloidúci.
Velikovská polícii tvrdila, že jej muž odcestoval pracovné do Nemecka. Postupne sa však vo svojich výpovediach začala čoraz viac zamotávať a znela čoraz menej dôveryhodne. Jej verzia udalostí sa definitívne rozpadla v momente, keď kriminalisti našli v jej dome ustrihnutý koberec a vytrhané parkety, ktoré potvrdili snahu zlikvidovať krvné stopy.
„Ľutujem to, ale smrť manžela pre mňa bola po dvadsiatich rokoch vyslobodením,“ opakovane vyhlásila páchateľka.
Prípad ako taký dlho rozdeľoval názory zástupcov súdnej moci aj verejnosti. Za zabitie manžela dostala Velikovská najprv osem, a potom dokonca desať rokov nepodmienečne. Nakoniec jej v roku 2008 Najvyšší súd definitívne potvrdil sedemročný trest. Z neho si odpykala približne polovicu. Dňa 19. augusta 2011 bola prepustená na slobodu. Stalo sa tak aj na odporúčanie riaditeľa väznice, pretože sa podľa neho počas celej doby správala vzorne a získala aj niekoľko kázeňských odmien.
Článok vznikol pre časopis Hlasy zločinu.