Tento muž má vo vrecku škrtidlo a hľadá si ženy, ktoré znásilní a potom zabije. Robí mu to dobre. Je rodený nekrosadista, obyčajný pohlavný styk ho neuspokojí. Chce vidieť ženy trpieť, umierať. Píše portál Idnes.cz
Celú krajinu tri mesiace zvieral strach. Kto bude jeho ďalšou obeťou? A môže vôbec komunistický režim priznať verejnosti, že aj tu existuje niečo také, ako sériový vrah? MF DNES pri príležitosti 40 rokov od jeho činov pripomína prípad Jiřího Straku, známeho ako spartakiádny vrah.
„Usporiadať spartakiádu v čase, keď sa po meste pohybuje vraždiaci deviant, je ako pustiť kozla do záhrady. Reálne hrozilo, že sa spartakiáda zruší,“ spomína si Josef Doucha, kriminalista, ktorý sa spolu s kolegom Jiřím Markovičom venoval tomuto prípadu.
Výzva pre kriminálku
Kriminalisti pracovali pod obrovským tlakom. Komunistický režim sa chválil nízkou kriminalitou, a preto bolo nevyhnutné páchateľa rýchlo dolapiť, aby sa predišlo politickému škandálu. Vyčíňanie sexuálneho devianta totiž nezapadalo do oficiálnej doktríny a kazilo režimu imidž.
Prípad dlho viazol v slepej uličke. Vrah totiž nemal k obetiam žiadny vzťah, vyberal si ich náhodne na rôznych miestach. Navyše vraždil v období príprav na spartakiádu, keď bola Praha plná cvičencov a cudzích ľudí. Vraždy so sexuálnym motívom boli v tom čase niečím, s čím sa kriminálka nestretávala každý deň.
„Bolo to úplne výnimočné, predtým aj potom. Za mojej éry došlo v Prahe k takémuto prípadu asi raz za tri roky. Takéto prípady sú pre kriminalistov vždy veľkou výzvou a bývajú náročné na objasnenie,“ spomína Ivan Smékal, vtedajší vyšetrovateľ a neskôr šéf pražského oddelenia vrážd a námestník pre kriminálnu políciu a vyšetrovanie.
Nastala bizarná situácia: režim sa tváril, že sa nič nedeje. Médiá, kontrolované stranou a vládou, mlčali. Napriek tomu ľudia o hrozbe vedeli. Ženy sa báli chodiť von, cvičenky sa zdráhali cestovať do Prahy. Až keď mal páchateľ na konte tri vraždy, dva pokusy o vraždu a niekoľko znásilnení, objavila sa v tlači výzva, aby sa polícii prihlásili ženy, ktoré boli sexuálne napadnuté.
Krik ju zachránil
Prihlásila sa 20-ročná Milada H., ktorú 17. februára 1985 odzadu napadol mladík, aby si na nej vynútil sex. Žena prefíkane predstierala súhlas a navrhla: „Poďme ku mne domov.“ Počas cesty sa rozprávali a pri osvetlenom dome začala dievčina kričať. Útočník sa zľakol a ušiel. Milada pôvodne čin ani neohlásila.
„Bol to ešte len chlapec. Nemal ani fúzy, len také páperie pod nosom,“ povedala s odstupom času. Rozrozprávali sa aj ďalšie napadnuté ženy, ktoré si kriminalisti vytipovali. Ludmila Š. dokonca s útočníkom išla dobrovoľne, keď jej ponúkol, že ju odprevadí domov do Libne. Tam ju začal škrtiť, až upadla do bezvedomia. Útočník jej dokonca dal umelé dýchanie, aby ju oživil – ale len preto, aby si ju mohol podriadiť. Ludmila sa však zachovala múdro: navrhla, že pôjdu súložiť do pivnice domu. Po ceste tam však prezieravo zazvonila na zvončeky bytov, čo páchateľa vyľakalo a utiekol.
„Tá dievčina bola študentkou nultého ročníka medicíny, perfektne nám útočníka opísala. Vraj sa jej chválil, že je banícky učeň v Stochove na Kladensku a že mu hrozí štvorka zo správania. Získali sme zásadné informácie pre pátranie,“ spomína Josef Doucha.
Cesta kriminálky viedla priamo na stochovský učňovský internát. Tam vrah dostal aj meno: Jiří Straka.
Šestnásťročný učeň odboru baník-mechanizátor. IQ 125. Jeho vyšetrenie potvrdilo, že trpí nekrofilným sadizmom a že keby ho detektívi nezadržali, vraždil by ďalej… sám sa totiž priznal, že plánoval desiatky ďalších vrážd. Navyše bolo zrejmé, ako sa zdokonaľoval. Spočiatku ženy škrtil rukami, potom začal používať povraz. Keďže povraz na krku dobre nedržal, zaobstaral si čalúnnickú niť.
Mladosť ho zachránila
Kriminalisti Strakovi vystavili účet: tri vraždy, dva pokusy o vraždu, päť znásilnení, tri lúpeže a päť krádeží. Jedna z napadnutých žien navyše po dvoch rokoch predčasne zomrela – určite sa na tom podpísal šok a stres z prežitej traumy. Časť z toho Straka spáchal ešte ako pätnásťročný. Ako mladistvý však nemohol dostať vyšší trest ako desať rokov väzenia. Pritom keby bol plnoletý, dostal by trest smrti.
Amnestiou prezidenta Václava Havla mu bol trest znížený na deväť rokov, potom nastúpil na ústavnú psychiatrickú liečbu v Bohniciach a v Opave. Súhlasil s kastráciou, ktorá mala znížiť jeho sexuálny apetít, čo bolo aj podmienkou, aby sa raz mohol dostať na slobodu. To sa stalo v roku 2004.
„Už vo väzení sa na ňom spoluväzni vyvŕšili. Povesili ho za krk a dokopali mu semenníky. Takže aj pred kastráciou už bol sexuálne nepoužiteľný,“ opisuje novinár a spisovateľ Radek Hromuško, ktorý pred 20 rokmi Straku rozrozprával pred kamerou Českej televízie, keď ho trikom prinútil stretnúť sa tvárou v tvár so synom jednej z jeho obetí. Straka sa vtedy ospravedlnil. Terapeutický účinok to malo aj pre pozostalého muža.
„Asi o dva týždne sme spolu išli autom. Poprosil, aby sme zastavili. Vystúpil. Hľadel do diaľky. Bolo vidieť, že zo seba zhodil veľké bremeno. Povedal, že až teraz sa zbavil démona, ktorého v sebe nosil,“ poznamenáva Hromuško.
Pachuť nespravodlivosti však zostala. Nikto z pozostalých po troch zavraždených ženách sa totiž nikdy nedočkal odškodnenia. Novinár Hromuško je s týmito ľuďmi v kontakte. „Cítia to ako krivdu. Zatiaľ čo sériový vrah si pohodlne žije na slobode, oni žijú s vedomím, že im Straka zabil matku,“ uzatvára. Život Straka zničil nielen im, ale aj vlastným rodičom. Tí sa nikdy nezmierili s tým, že z ich syna vyrástol sériový vrah. Strakov otec dokonca plánoval, ako do väzenia prepašuje nôž, aby syna zabil. Nie z nenávisti. Zo súcitu. Takého, akého sám Straka nebol schopný.
Vraždy Jiřího Straku
17. februára 1985 začal prepadávať ženy. Prvé štyri pokusy mu nevyšli.
8. apríla 1985, na Veľkonočný pondelok, pár dní pred svojimi šestnástymi narodeninami, si vyhliadol 23-ročnú matku dvoch detí Alicu P. Škrtil ju do bezvedomia a keď sa počas súlože prebudila, ústa a nos jej upchal hlinou a lístím. Žena sa zadusila.
4. mája škrtil povrazom 54-ročnú ženu v Hloubětíne. Keď pri svetle lampy zistil, že žena je už staršia, iba ju okradol. Ten istý večer si vyhliadol 30-ročnú lekárku Věru F. Škrtil ju a bil ju topánkou do hlavy, potom ju v temnom bloku domov znásilnil a uškrtil ramienkom z podprsenky.
16. mája 1985 Straka vyčíňal naposledy. Pri blúdení Prahou si vtiahol do pivnice 28-ročnú upratovačku Martu M. Tam ju znásilnil a následne uškrtil opaskom a povrazom.
Jiří Straka si zmenil meno na Jiřího Nováka a presťahoval sa do Českého Tešína, kde dnes žije s priateľkou a jej deťmi. Spoznali sa v opavskej liečebni. Od prepustenia v roku 2004 nespáchal žiadny zločin.