Tento rok 58-ročný recidivista zmapoval svoj život od úplných začiatkov, my sa však zameriame na pasáže, ktoré úzko súvisia s jeho a Daniným lúpežným vyčíňaním z rokov 2001 a 2002. Okrem jeho výpovedí prinášame aj komentáre Milana Šimka, ktorý patril k vyšetrovateľom jedných z najhorších porevolučných zločinov v Česku. Píše portál Idnes.cz
Budúci manželia sa zoznámili koncom 80. rokov. V tom čase mala už Dana za sebou rozvod – prvýkrát sa totiž vydala na Slovensku, keď mala len 15 rokov.
Jaroslav Stodola: Bola to kosť. Perfektná baba, chudá. Stretli sme sa na nejakom mejdane. Prvýkrát som ju vtedy mal pod schodmi na zemiakoch. Tým to ale skončilo. Dana si našla inú známosť, druhýkrát sa vydala a odsťahovala sa do Kanady, kde údajne pracovala ako striptérka.
Milan Šimek: Prešla si viacerými vzťahmi, asi problematickými, ale to nechcem hodnotiť. Trpela aj nejakými zdravotnými problémami, kvôli ktorým začala nadužívať lieky a prakticky sa na nich stala závislou. Po druhom rozvode sa vrátila späť do Česka, konkrétne na Kutnohorsko, kde v roku 2001 v čakárni u lekára stretla Jaroslava Stodolu.
JS: Šla na chvíľu robiť za mnou do Trhového Štěpánova, kde som si zarábal porciovaním kurčiat v mäsokombináte. Dostali sme aj ubytovňu. Mal som tam známe dievčatá, brigádničky zo Slovenska. Ja mám rád srandu, takže som napríklad niektorú z nich plesol po zadku, alebo som jej omotal kuracie črevá okolo ruky ako náramok. Dana to nezvládala, hádali sme sa. Keď dostala prvú výplatu, hneď vyrazila na nákupy a vrátila sa s plnými taškami. Kúpila si nohavice, zimnú bundu, všelijaké veci. Na mesiac jej zostala tisícka, nepoznala hodnotu peňazí. Vzali sme sa – na jej želanie. Na svadbe bolo možno desať ľudí, ani nemala poriadne šaty. Jedného dňa prišla s tým, že dostala výpoveď, ale ja som zistil, že ju podala sama. Museli sme sa vysťahovať. Vymyslela, že vezmeme nejaké válendy, že ich aj tak nemajú spočítané. Zobrali sme si tri, k tomu nejaké zásuvky a prikrývky. Na druhý deň som dostal výpoveď aj ja a musel som to vrátiť.
A potom to začalo.
Prvý bol ten dedo, ktorého sme zviazali.
Poznal som ho, bolo to v Chabeřiciach, kde som vyrastal. Navrhla to Dana, že vraj si od neho ľudia požičiavali peniaze. Povedal som si, že to by ešte šlo – zviazať ho a odísť. Šli sme k nemu v noci, urobili sme si masky. Všade mal peniaze, po rôznych obálkach, možno dvestotisíc, možno viac. Štvalo ma, že ho našli až po troch dňoch – zas tak veľmi som mu to neutiahol.
Dôchodca z Chabeříc sa stal prvou obeťou manželov Stodolových. Ich útok napokon prežil, no manželský pár svoje násilie s každým ďalším lúpežným prepadnutím stupňoval.
JS: Dana odišla do Kutnej Hory a kúpila prehrávač, rádio, oblečenie, kozmetiku, fajčila Marlboro, zatiaľ čo ja som si balil cigarety. Peniaze nám vydržali asi mesiac, mesiac a pol. Niektoré veci potom vzala a dala do záložne s tým, že ich neskôr vyplatíme. Ale to sme nikdy nespravili, nemali sme na to peniaze. Potom sme vykradli jednu pani, tiež v Chabeřiciach. Ani sa mi do toho nechcelo, pracovala totiž s mojou mamou v kravíne. Vošli sme dnu zozadu, vypáčili sme dvere. Pred pani som nemohol hovoriť, lebo by ma spoznala, tak som šiel za pánom. Ležal v posteli, tak som mu zviazal nohy, pani sme priviazali k stoličke, dodnes si pamätám, ako ma pritom fackovala. Pán mi dal peniaze a normálne sme odišli.
Ďalšiu obeť si manželia vyhliadli len pár metrov od svojho bydliska, a to v Slavošove na Kutnohorskej, kde bývali v dome Daninej matky. V čase prepadnutia, ktoré sa odohralo v skorých ranných hodinách, Dana zostala doma a zabezpečovala im tak alibi.
JS: Dozvedeli sme sa, že sa ten pán hádal so svojimi dvoma synmi, že ešte nezomrel a oni si už delia jeho majetok. Dana mi urobila parochňu a masku, ale šiel som tam sám. Bola večer a schoval som sa vo vnútri za závesom. On ma tam spoznal, chvíľu sme sa šúchali, strhol mi masku. Udusil som ho, položil do postele a okolo rozmiestnil sviečky, ako keby som tam podpálil. Okrem peňazí som si zobral aj motorovú pílu, vŕtačku a ďalšie veci. Dana už na mňa čakala, aby spočítala peniaze.
MŠ: Stodolovu drzosť dokazuje fakt, že na pohrebe toho pána „zvonil“ a dokonca sa pásol aj na jeho pohostení. Hovoril, že mu to veľmi chutilo.
JS: Po tej prvej vražde som bol úplne vyčerpaný, mal som strach, že na mňa prídu. Zbalil som sa, vzal peniaze a chcel odísť za sestrou na Slovensko. Volal som Danej, ale presvedčila ma, že všetko bude v poriadku. Tak som sa vrátil.
A čoskoro potom došlo v Slavošove k ďalšej vražde. Druhou obeťou sa stala takmer sedemdesiatročná dôchodkyňa, ktorá bola známa svojou záľubou v šperkoch.
JS: My sme tam pôvodne išli len na obhliadku, nič sme si so sebou nebrali. Práve sme prechádzali takouto uličkou, keď som sa otočil a videl som, že Dana je už vo vnútri. Cez okno som videl, že ju vo vnútri fackuje. Tak som tam musel ísť tiež. Nakoniec som tú pani udusil. Peniaze som našiel pod koberecom za posteľou, všimol som si tam taký hrboľ.
MŠ: V tom tam zavolala dcéra tej pani. Dana bez problémov zodvihla telefón a snažila sa jej takým zmeneným hlasom napodobniť. Dcéra si to vôbec nevšimla a normálne s ňou hovorila.
JS: Pani sme potom zakopali. Dana všetko vytrela a umyla riad. Celkovo sme tam našli asi necelých sto tisíc. A nejaké zlato, to potom Dana predávala v Kutnej Hore v záložni. Až od policajtov som sa neskôr dozvedel, že som sedel na zvyšných peniazoch v kuchyni, keď som si dával kávu. Škoda.
Po niekoľkých mesiacoch manželom opäť došli peniaze, a tak sa vybrali do neďalekých Měchonic, kde vtrhli do domu staršieho manželského páru.
JS: Dana sa rozprávala s tou pani a ja som medzitým zašiel do špajze, kde som si dal asi pol fľaše. V kuchyni som potom zviazal toho pána a Dana na mňa nedočkavo volala, či už „to“ mám. Tak som ho potom musel uškrtit. Nejaké peniaze sme v tom dome našli, ale nebolo ich veľa. Škoda ľudského života, ale bol som zamilovaný, no. Potom som zabil aj tú pani a odniesli sme ich do postele. Pustili sme plyn, Dana ešte zobrala nejaké veci.
Potom sa dejiskom vražedného radovania stal opäť Slavošov. Piatou obeťou sa stal osemdesiatjedenročný dôchodca bývajúci priamo oproti domu Stodolových.
JS: K tomu ma tiež presvedčila Dana. Stále som to odkladával, o týždeň, o štrnásť dní, ale potom sme do toho išli.
MŠ: Tá jednoduchá formula tam proste fungovala. Boli peniaze, bola pohoda, bol sex a podobne.
JS: Ona vedela krásne hovoriť. Sex bol tiež dobrý, ale hlavne som bol zamilovaný blázon. Ale nechcem všetko hádzať na ňu, boli sme v tom pol na pol. Toho ďalšieho pána sme u neho v kuchyni na posteli vypočúvali, ale on nám nič nepovedal. Tak som ho uškrtil.
MŠ: Opäť vymýšľali, ako sa zbaviť tela. Dana prišla s tým, že by ho mohli skúsiť zavesiť na povale na tráme, aby to vyzeralo ako samovražda.
JS: Hore sme ho ťahali tak, že ja som mal hlavu a Dana bola dole. V tom momente mi vypadol a spadol na ňu. Dvakrát sa nám z toho trámu utrhol a napokon sme ho tam nechali ležať. V pivnici som našiel dosť peňazí vo fľaši, ale než som ich odovzdal Dane, trochu som si ich schoval, aby ich hneď neutratila.
MŠ: Celý prípad pre nás ako pre východočeskú políciu vlastne začal 2. decembra 2002 oznámením muža, že pohrešuje svoju matku, tetu a babičku, ktoré bývali v obci Brněnec na Svitavsku. Po násilnom vniknutí policajtov do bytu boli na mieste nájdené dve mŕtve ženy a ich ťažko zranená matka na posteli v kuchyni.
JS: Vliezol som tam okienkom, odomkol som a vošli sme dnu. Nečakal som, že tam bude aj tá tretia žena.
MŠ: Na prvý pohľad bolo jasné, že obe ženy zomreli násilnou smrťou. Mladšia z nich bola nájdená vo vani s reznými ranami na ruke, takže to vyvolávalo dojem, že chcela spáchať samovraždu – potom, čo napadla svoju staršiu sestru aj matku. Súdna pitva však túto možnosť vylúčila. Príčina smrti bola u oboch žien prakticky rovnaká, a to udusenie s poškodením chrupaviek.
JS: Šli sme tam vlastne zbytočne, veľa peňazí sme tam nezobrali. Potom toho na mňa bolo už priveľa, tak som sa otrávil. Zobral som si lieky a zapil ich vodkou. Prebudil som sa až v nemocnici.
MŠ: Tá samovražda určite nebola demonštratívna. Tam mu naozaj išlo o život, zachránili ho na poslednú chvíľu, za päť minút dvanásť.
Hneď ako bol Jaroslav prepustený z nemocnice, Dana naplánovala akciu, ktorá sa im nakoniec stala osudnou. Prepadnutý senior totiž neúspešný pokus o lúpežné prepadnutie prežil a oboch páchateľov detailne popísal polícii. Už nasledujúci deň boli manželia Stodoloví zatknutí.
MŠ: V krátkej dobe sme získali informáciu, že neďaleko tých dvoch zavraždených žien býva istý Jaroslav Stodola so svojou manželkou. A muž sa nápadne zhodoval s opisom muža, o ktorom potom, keď sa jej stav trochu stabilizoval, hovorila matka tých žien. Podozrivé bolo aj to, že prakticky hneď po náleze tiel Stodolovci odcestovali k Daninej matke a počas niekoľkých dní splatili jeden väčší dlh. Ďalej sme zistili, že v Slavošove a okolí, teda prakticky v bezprostrednej blízkosti ich aktuálneho bydliska, došlo k niekoľkým podozrivým úmrtiam, pričom modus operandi bol podobný ako v Brněnci. Na prvý pohľad to vyzeralo, že dotyční ukončili svoj život dobrovoľne. Zlom nastal začiatkom februára 2003, keď Stodolovci prepadli jedného pána v ďalšej obci neďaleko Slavošova. Čoskoro boli dopadnutí a bola na nich uložená väzba.
JS: Prišli tri autá, chlapi v uniformách, myslím, že mali so sebou aj policajného psa. Zazvonili, pani ma zobudila, vystrčil som hlavu a povedal im, nech počkajú, že sa práve obliekame. Potom sme išli sadnúť do auta. Nebolo to tak, že by do toho domu vtrhli, nič také. Mal som strach, čo bude ďalej, ale cítil som úľavu. Že už bude koniec.
MŠ: Všetku trestnú činnosť sa spočiatku snažil vziať na seba, Daninu prítomnosť na miestach činu popieral. My sme boli od začiatku presvedčení, že ona tam určite bola tiež, ale na ich hru sme zámerne pristúpili. Vďaka tomu sme postupne odhaľovali ďalšie a ďalšie prípady nielen vrážd, ale aj lúpežných prepadnutí. Dana nám vždy povedala, s čím sa jej mal Jaroslav údajne zveriť, a on sa nejakým spôsobom priznal.
Takzvanému fyziodetekčnému vyšetreniu sme podrobili aj Danu, a to vzhľadom na prípad, ktorý naznačili naši kolegovia z Juhočeského kraja. Išlo o vraždu jednej staršej ženy v obci Kardašova Řečice, o ktorej dnes už vieme s istotou, že sa na nej Dana podieľala sama. Dokonca by som povedal, že pokiaľ ide o spôsob usmrtenia jednotlivých obetí Stodolových, tento bol najbrutálnejší. Dana tú ženu surovým spôsobom týrala, škrtila ju, dusila, dokonca jej rozbila valček na cesto o hlavu. Nakoniec sa rozhodla ju zabiť, vzala si nôž a dobodala ju v kresle. Jaroslav sa síce pokúšal vziať si aj tento prípad na seba, ale on tam vtedy vôbec nebol.
JS: Prišli za mnou, že musia vyriešiť ešte jednu vraždu a nedarí sa im to. Tak som to zobral na seba. Lenže keď som im mal popísať, čo sa dialo na mieste činu, nevedel som to. Dana to pritom stále zvádzala na mňa. Našli tam jej odtlačky a aj jej nedopalky cigariet. Urobila sólovku, no.
MŠ: Jaroslav nakoniec obrátil výpoveď proti Dane, začal vypovedať aj v jej neprospech a v podstate nám detailne popísal, ako aktívne sa podieľala na jednotlivých prepadnutiach a vraždách. Dana sa tomu spočiatku bránila, ale neskôr účasť priznala.
Keď sa Jaroslav počas súdneho pojednávania stretol s Danou, bolo to pravdepodobne naposledy, čo mal možnosť vidieť svoju osudovú lásku.
JS: Rád by som ju ešte videl. Stále ju mám rád, len nie tak ako predtým. Ešte vo väzbe sme si písali, ale potom sa to prevalilo, tak to zrušila a rozviedla sa so mnou. Mohli sme si aspoň pekne písať, život ide ďalej. Aj vo väzení. Najviac mi tu chýba príroda, sloboda, práca, ženy, to hlavne. A občas to pivo.
Jaroslav Stodola aj jeho bývalá manželka Dana môžu už čoskoro požiadať o podmienečné prepustenie. On to vraj ale neurobí. Svoj život chce dožiť vo väzení.