Výjazdová skupina z Banskej Bystrice dorazila to marcové ráno 1966 do areálu podniku pred siedmou hodinou spolu so súdnym lekárom. Ten pokľakol nad mŕtvolou a určil dobu smrti. Vrátnik zomrel zrejme krátko pred polnocou, teda ešte 23. marca, píše portál iDnes.
Ďalej napísal do predbežnej správy, že muž bol usmrtený ťažkým predmetom s tupými hranami. Vrah strážcu udrel do oblasti hlavy a tváre celkom päťkrát. Posledné rany uštedril už ležiacej obeti. Ako keby išlo o údery istoty.
Pri ohliadke našiel lekár vedľa tela strážneho peňaženku. Bola prázdna, hoci predchádzajúci deň sa tu v podniku vyplácali zálohy. Čoskoro sa zistilo, že z vozového parku podniku niekto ukradol vozidlo V3S, známe ako vetrieska.
Skladanie dôkazov
Na základe zistení na mieste činu začali kriminalisti vypracovávať niekoľko verzií: Vraždu spáchal neznámy za účelom ukradnúť vozidlo. Vraždu spáchal niekto oboznámený s miestnymi pomermi a vedel, že je výplatný deň. Štefana S. teda zabil preto, aby ho neidentifikoval. Nákladiak potom použil k úteku. Zlodej a vrah sú dve odlišné persony - jeden vraždil a okradol strážcu a nezávisle na ňom prišiel do areálu závodu iný človek a zrejme chcel odcudziť vozidlo.
Po ukradnutej vetrieske sa rozbehlo pátranie. Niekoľko obyvateľov miestnej neutešenej ubytovne povedalo vyšetrujúcim, že necelú hodinu pred polnocou 23. marca zabrzdila akási vetrieska pred ubikáciou. Podľa ich svedectva sedel za volantom dvadsaťdvaročný Robert B. ak nemu pristúpil o rok mladší Lubor R. a spoločne potom odišli.
Pracovníci operatívy čoskoro zistili, že Robert B. v jednom baraku ubytovne žije so svojimi rodičmi a pred pár dňami ho prišiel navštíviť jeho bratranec Lubor. Niekoľko hodín predtým, než odišli v nákladiaku, sa posilnili v miestnom hostinci a na ubytovňu dorazili v značne podguráženom stave.
Robert vzal z kôlne sekeru s tým, že idú do neďalekého lesíka pre drevo. Lubor sa však za chvíľu vrátil sám, bez sekery aj bez dreva. So slovami, že je mu zle, si zaliezol do postele. Z nej potom vyskočil až potom, čo počul pred ubytovňou rachotiť vetriesku. Nastúpil k bratrancovi do kabíny a obaja odišli.
V pátraní
Mladíci sa ocitli v pátraní a v pohotovosti boli všetky hliadky VB, a to nielen v okrese Banská Bystrica. Nákladiak našla hliadka zaparkovaný, alebo skôr odstavený, v Žiline. Kroky príslušníkov a operatívcov mierili na stanicu. Pokladníčka si dobre pamätala na mladého nervózneho muža, ktorý zodpovedal popisu, a uviedla, že mu predávala lístok do Prahy.
Na stanici v Ostrave už na Roberta B. čakali páni v uniformách aj kriminalisti. Jeho kumpána Lubora dopadli v Čadci, kam sa šiel ukryť k príbuzným. Ale mal vlastne vôbec dôvod sa schovávať? Bol aj on priamym účastníkom, teda spolupáchateľom ohavnej vraždy?
Až pri výsluchu zadržaných sa začal pred vyšetrovateľmi rozprestierať obraz osudového dňa, kedy sa dvadsaťdvaročný Robert B. stal zákerným vrahom.
Už pár týždňov nepracoval. Nechcelo sa mu, hoci vedel, že mu hrozí paragraf príživníctva. Prachy dávno došli, od rodičov už nejakú dobu žiadne peniaze nedostal, tak kde vziať peniaze na pálenku? Dobre vedel, že v závode, kde prednedávnom pracoval ako robotník, bude čoskoro deň, keď sa vyplácajú zálohy. A vedel tiež to, že v nočných hodinách je areál prázdny a stráži ho jediný človek, a to strážca Štefan S.
Vyhrážky
Svojho bratranca, ktorý prišiel na nečakanú návštevu, ihneď zasvätil do svojho plánu - olúpi nočného vrátnika a potom to pôjdu poriadne roztočiť! V neďalekej krčme si dali pár borovičiek na guráž, platil Lubor s tým, že po „akcii“ sa s ním Robert samozrejme vyrovná.
Vrátili sa na ubikáciu a Robert zabehol do prístenku pre sekeru. Luborovi bolo jasné, že sa na žiadne drevo nechystá, ako tvrdil príbuzným, ktorí naňho hulákali z okna. Nasledoval ho už s veľkou nechuťou. Akonáhle boli z dohľadu zvedavých očí rodiny, začal mu Robert vysvetľovať podrobne svoj plán: „Ty vrátnika vylákaš a ja ho trafím po hlave sekerou. Alebo naopak - vylákam ho ja a trafíš ho ty! To možno bude aj lepšie!”
V ten moment sa Lubor vzoprel. Otočil sa a išiel späť na ubytovňu. Prekvapeným príbuzným povedal, že je mu zle, že Robert šiel sám. Zle mu skutočne bolo. Uľavil si v kroví. Ale o plánoch svojho bratranca nikomu nič nepovedal. Bál sa. „Ak povieš, zabijem ťa!“ vyhrážal sa mu Robert a Lubor veril, že by to naozaj urobil.
Chladnokrvne
Išiel tmavou nocou a pohadzoval si sekeru. Ako veľmi má toho chlapa tresnúť? Aby sa už nepohol. Napríklad už nikdy! Nebude to nič ťažké. Došiel k závore. Strážna búdka svietila a za oknom pozoroval strážcu. Zohol sa pre kamienok a hodil. Sklenená tabuľka zarinčala. Potom ešte raz. Skrčil sa a pritisol k stene domčeka. Svetlo z otvorených dverí olízlo kúsok čiernej zeme. Strážny vyšiel a kužeľ jeho baterky pomaly krúžil po okolí.
„Nevidel ma, ale začal sliediť ďalej. V momente, keď sa pootočil, vyskočil som z tieňa a udrel ho do hlavy. Zapotácal sa a spadol naznak. A ja som ho udrel ešte štyrikrát. Už sa vôbec nehýbal. Prešacoval som ho a našiel peňaženku. Z nej som vzal celú hotovosť - 250 korún a išiel do búdky. Z háčika som zvesil kľúče od vetriesky, nasadol do nej a odišiel. Tú sekeru som potom hodil cestou do poľa,“ priznal pri výsluchu.
Život alebo smrť?
Mal v pláne dôjsť do Čiech, ale už v Žiline mu došla nafta, a tak auto odstavil a rozhodol sa pokračovať vlakom. To bola na dlhú dobu jeho posledná jazda.
Obvinený sa bránil na súde, že nechcel strážcu zabiť, ale jeho tvrdenia expertíza jednoznačne vyvrátila. Už po prvej rane sa ocitol poškodený v bezvedomí a nasledujúce údery boli jednoznačne vedené preto, aby mu privodili smrť.
V závere posudku napísal expert z odboru psychiatrie zhruba toto: Obvinený Robert B. je psychopatickou osobnosťou, je anetický (bezcitný) a nezdržanlivý. Jeho intelekt je znížený tak, že sa pohybuje v pásme debility (dnes by sme povedali ľahká mentálna retardácia). Podstatný podiel na jeho mentálnej, morálnej aj citovej výbave má aj jeho neutešené rodinné prostredie.
Robert B. dostal výnimočný trest, a to trest smrti. Ten potvrdil aj odvolací súd. Avšak súd ďalšej inštancie, teda Najvyšší súd, verdikt nižších zrušil a prípad vrátil na krajský súd. Ten potom s konečnou platnosťou odsúdil vraha Roberta B. na pätnásť rokov odňatia slobody. Vtedajší právny poriadok vyššie tresty nedovoľoval.
Vyšetrovaniu sa nevyhol ani páchateľov bratranec Lubor R. Nebolo mu preukázané spolupáchateľstvo na vražde. Obhajoval sa tým, že nevedel o tom, čo jeho bratranec zamýšľa, tvrdil, že o vražde spolu nehovorili. Pripustil však, že do lúpeže s ním nešiel zo strachu a rozhodol sa práve v okamihu, keď Robert priniesol sekeru. Udať sa ho bál kvôli vyhrážkam. Odišiel s podmienečným trestom.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
