Skôr než sa pustíme do veľkolepého príbehu podnikavého ducha a jednej zdanlivo obyčajnej zeleniny, musíme nakuknúť do ekonomického slovníka. Dôležitú rolu v ňom totiž zohrávajú takzvané futures – špeciálne finančné nástroje. Vznikli pôvodne v súvislosti s poľnohospodárskou produkciou, ktorá je zo svojej podstaty nepredvídateľná. Píše portál Idnes.cz
Na výsledku poľnohospodárskej úrody sa výrazne podpisuje počasie: bude sucho, zima, povodne? Keďže dopredu nie je jasné, koľko úrody sa po zbere objaví na trhu, farmári sa môžu obávať extrémne nízkych cien pri nadmernej úrode, zatiaľ čo odberatelia zas vysokých cien pri neúrode a nedostatku plodín.
Takzvané futures kontrakty ponúkajú istotu. Zmluvné strany sa v nich dopredu dohodnú, že v stanovenom čase prebehne výmena vopred určenej plodiny za dohodnutú cenu. Hodnota futures sa odvodzuje – teda je derivovaná – od ceny danej plodiny určenej trhom, ešte keď je plodina stále v zemi, pred samotným zberom.
Dnes sa futures kontrakty vzťahujú na rôzne komodity – dokonca aj na meny či akcie. Stále sprostredkúvajú aj obchody s poľnohospodárskymi plodinami. V Spojených štátoch však existuje jedna významná výnimka: cibula.
A môže za to monštruózna manipulácia pána Kosugu.
Muž, ktorý nedodržal sľub
Vincent Kosuga bol síce malého vzrastu, no s výraznou osobnosťou. Bol horlivým katolíkom, no zároveň nosil vreckový revolver a obušok za opaskom. Miloval rýchle autá, lietanie a dokonca prežil pád lietadla, keď mu vo vzduchu došlo palivo.
Začínal ako farmár, no čoskoro prepadol čaru obchodovania s futures – najprv so zrnami. Obchodoval vášnivo, no nakoniec nešťastne a takmer zbankrotoval. Podnikateľskú krízu prežil, no svojej manželke sľúbil, že s obchodovaním skončí a zostane len pri poľnohospodárstve na svojej farme v štáte New York.
Svoj sľub nedodržal a k obchodovaniu s futures sa vrátil – tentoraz sa však zameral na cibuľu. V roku 1955 tvorila cibuľa až 20 % všetkých obchodov na veľkej burze poľnohospodárskych derivátov Chicago Mercantile Exchange. Kosugovi sa darilo, obchody mu prinášali zisky.
Často si však pomáhal nečistými praktikami. Uplácal brokerov a raz dokonca podplatil meteorologický úrad, aby vydal falošné varovanie pred mrazmi, ktoré by údajne poškodili úrodu cibule. Jeho cieľom bolo vyhnať cenu cibule do výšin – pretože mal nakúpené futures kontrakty, ktorých hodnota by prudko vzrástla.
Jeho bohatstvo postupne rástlo, no „postupne“ mu nestačilo. Preto zosnoval plán, ktorý znel šialene, absurdne a megalomansky – ale sľuboval raketový vzlet.
Chcem všetku cibuľu
„Postavil obrovský sklad z vlnitého plechu – myslím tým naozaj obrovský. Dal tam dopravník a začal ho plniť cibuľou. Začal tam skladovať všetku cibuľu zo svojej farmy,“ spomínal Kosugov vnuk Harvey Paffenroth pre NPR. Znie to ako rozprávka, ale bol to len začiatok.
Kosuga totiž začal skupovať cibuľu aj z iných fariem – z odľahlých častí štátu New York, ale aj z celých Spojených štátov. „Kupoval ju v Michigane, Texase, a myslím, že mal jedného alebo dvoch partnerov v Kalifornii. Robili to po celých USA,“ opísal vnuk.
Nakoniec, potajme a bez podozrenia, skúpili takmer všetku americkú cibuľu. No ani to mu nestačilo. Kosuga chcel aj tú, ktorá ešte len rástla na poliach. A tak ju „získal“ cez futures kontrakty – s pomocou partnera Sama Siegela odkúpili všetky, ktoré boli dostupné na chicagskej burze. Na jeseň 1955 splnil svoj šialený plán.
Kosuga ovládol celý trh – spolu so svojím partnerom Siegelom vlastnili až 98 % všetkej cibule a cibulových futures kontraktov v USA. Stal sa „cibuľovým kráľom“. Do Chicaga im denne prichádzali stovky ton cibule a v zime 1955 už mali v skladoch nahromadených 14 000 ton.
Mali teda monopol, čo znamenalo, že mohli diktovať ceny. Vyhnali ich hore a farmárov aj obchodníkov donútili, aby si cibuľu kupovali späť – pod hrozbou, že ak to neurobia, všetku cibuľu uvoľnia na trh a zničia ceny. Sľubovali im však, že cenu podporia a trh nezaplavia.
Len tieto predaje za vysoké ceny im priniesli obrovský zisk – už to by im stačilo na zápis do dejín trhovej manipulácie.
No to bol len prvý krok ich veľkolepého plánu. V druhej fáze Kosuga a Siegel začali na trhu so futures stávkovať na pokles ceny cibule – a zároveň sa postarali o to, aby k tomu naozaj došlo. Ich sklady boli stále plné, ale keďže väčšinu cibule ešte nepredali, začala im hniť. Potom ju jednoducho vrhli na trh a ceny sa zrútili.
Kosuga so Siegelom začali zo svojich skladov cibuľu opakovane odvážať na čistenie a potom ju vracať späť do Chicaga. Tieto masívne a viditeľné presuny spustili paniku – obchodníci nadobudli dojem, že ide o stále nové dodávky, a trh je preplnený.
Cena sa prepadla: kým v lete 1955 stál 23-kilogramový vrece cibule 2,75 dolára, vo februári 1956 už len 1,02 dolára.
A to bol len začiatok. Keď Kosuga a Siegel začali naozaj vyhadzovať všetku cibuľu zo skladov na trh, cena padla ešte viac. V marci 1956 stál vrece už len 10 centov – menej, než koľko stál samotný obal. Trh skolaboval.
Cibule bolo na trhu toľko, že sa jednoducho nedala predať. Vďaka futures kontraktom však Kosuga so Siegelem zbohatli – zarobili 8,5 milióna dolárov, čo by dnes predstavovalo takmer 100 miliónov.
Za ich úspech však tvrdú daň zaplatili iní – farmári a obchodníci, ktorí sa zaviazali cibuľu kúpiť. Nemali ju komu predať, hnila im v skladoch, darovali ju sirotincom, nemocniciam, alebo ju hádzali do rieky Chicago River. Inde v USA naopak cibuľa chýbala. Výsledkom boli krachy, straty, ba dokonca samovraždy.
Prípad Kosugu a Siegela vyvolal v USA vlnu pobúrenia a volanie po prevencii podobných manipulácií. Obaja boli vylúčení z chicagskej burzy a celou vecou sa zaoberal Kongres.
Kosuga sa neskôr stiahol z obchodovania, otvoril si reštauráciu, venoval sa filantropii a zomrel v roku 2001. Jeho manipulácia však zanechala trvalú stopu – Kongres zakázal futures kontrakty na cibuľu, keďže ide o ľahko kaziteľnú plodinu. Tento zákaz platí dodnes.
Kosuga nikdy neprejavil ľútosť: „Som vinný, len ak je zarábanie peňazí nezákonné,“ vyhlásil.